Operencia je unikátna svojou inšpiráciou maďarským folklórom - samotný názov je odvodený z čias, kedy Maďari boli ešte kočovným kmeňom a najvzdialenejšiu časť z jednej strany pre nich dovtedy známeho sveta tvorila rieka (od nich cca 500km – na tú dobu obrovská vzdialenosť) – všetko čo bolo za ňou, bolo predmetom mýtov a legiend (ober enns - dnešné Rakúsko ).

To hlavné gro hry tvorí explorácia a logické hádanky + boje, a tie sú vydarené:

Doteraz som hral len jediný štvorčekový dungeon – Cardhaliu – a veľmi vítam mnohé moderné prvky, ktoré oproti nej Operencia priniesla: automapping a minimapa na hlavnej obrazovke (voliteľné, dá sa vypnúť), ukazatele ne/objavených secretov a kompletné odstránenie fog of war pri preskúmaní celej mapy - sú to malé quality of life vylepšenia, ktoré veľmi pomôžu a vďaka kúzelnej lopate ma bavilo vyňuchávať skryté poklady, ktoré by ste inak nenašli.

Čo sa týka hádaniek, povedal by som, že hra je férová – zopár obtiažnejších sa nájde, aj nejaké nudné – obrázky na posuvných kachličkách – tie neznášam, no nikdy nie sú neférové. gúglil som len posledné 2 secrety na poslednej mape, ktoré som nevedel nájsť Zvláštnosťou je taktiež použitie Einsteinovej hádanky pri varení odvarov – našťastie ju stačí vyriešiť raz a postava si recept zapamätá, takže ju nemusíte riešiť znovu. Avšak hra vtedy stráca tempo a vy sa musíte plne sústrediť na danú hádanku.

A po explorácií to druhé najčastejšie sú taktické boje – na rozdiel od Grimrocku sa neodohrávajú priamo v danom leveli, ale po narazení na protivníka sa spustí samostatná obrazovka, kde je nepriateľov väčšinou viac ako jeden a už sú takticky rozmiestnení do 3 vzdialeností.

Spočiatku toho hra človeku veľa odpustí, no s pribúdajúcimi levelmi prituhovalo a voliteľný boj s Bobom, ktorý má 10 000 HP(!) som dával na 6-krát a trvalo mi 3 hodiny, než som ho porazil – pôvodne som ho chcel dať sám, bez pomoci internetu, no po predposlednom raze, keď mal tak málo životov, že všetko viselo na rozhodnutí jedného úderu (buď on alebo ja), tak ho moja postava posledným úderom zabila a on jej kvôli kúzlu odrazil časť damagu naspäť, čo zabilo zasa ju – tak potom som sa rozhodol nejaké know how na Boba vyhľadať :)

Veľmi sa mi páčili maďarské verzie názvov, ktoré pre ľudí v zahraničí musia byť totálne jazykolamy –táltóš (obdoba šamanov, a ja som si celý čas myslel, že igricov, bardov), elektrogomba (doslova elektro-hríb – obdoba mykonidov z DnD!), Garabonciáš, etc...

Príbeh obsahuje klasický hrdinský oblúk a obdivujem, s akým umom dokázali pospájať navzájom nesúvisiace mýty a urobiť z nich koherentné univerzum.
Cez krásne kreslené animované predely sa príbeh pohýna dopredu a vzájomné doberanie postáv, ktoré postupne naberáte, je zábavné – najmä Jóska :)

Dabing postavám vdýchol život a mne sa páčil, aj keď je mu vytýkaná rôzna kvalita, s čím súhlasím – napr. pri dabovaní Sebastiana (Gandalf - lukostrelec) som mal pocit, že ho v priebehu hry dabujú tak dvaja - traja ľudia s kolísavou presvedčivosťou.

Predpokladám, že základný text si chalani zo Zen Studios písali sami, i keď si na scenár najali Chrisa Bakera – totiž napriek tomu, že písanie mal na starosti rodený hovoriaci, do textu sa im nejaké chyby dostali – hru som ukázal rodenému Američanovi, ktorý vyučuje angličtinu a počas hrania prológu postavy opravoval, ak povedali niečo syntakticky nesprávne :) , no pre mňa aj tieto nepresnosti dodávali postavám charakter.

Čo určite chválim je odladenosť, s akou bola vydaná release verzia: za celú dobu som s ňou nemal žiaden problém, vyjmä bugu v Medenom lese, kde postavy mali prapodivné 7-10 sekundové prestoje na konci svojich ťahov.

Operencia je kvalitný dungeon, ktorý harcovníkov neurazí a nováčikov neodradí.

Či už autori prídu s nejakou novou hrou z tohto univerza na konci si nechali otvorené dvierka pre pokračovanie, alebo niečím úplne novým, som na ich nasledujúce diela zvedavý.