Príbeh hry pre človeka, čo nepozná zaklínača, môže byť trošku neprehľadným. Niekedy pri rozhovore zaznejú príliš veľa rôznych mien, až sa človek stráca kto s kým, kto proti komu. Z priamočiarej úlohy chytiť „kráľovraha“ sa stane tak trošku bordel, že sami neviete na ktorej strane vlastne stojíte a ešte k tomu Geraltova amnézia a máte zaručený recept ako odradiť nových potencionálnych fanúšikov zaklínača. Našťastie tam máme encyklopédiu, ktorá to ako tak trošku sprehľadní.

Linearnosť sveta je ďalším neduhom zaklínača. Vždy určená cesta kadiaľ ísť tiež moc neosloví hráčov. Inventár dosť neprehľadný, že niekedy budete mať problém nájsť danú vec čo ste zobrali alebo odmenu za nejaký quest. Čo sa mi hlavne nepáčilo, že hra Vás niekedy zahltí toľkými questami, že zostanete stáť dezorientovaný a neviete čo máte robiť. Kam prídete, tak Vám hneď hodia na nos nové questy. Potom sa stane, že niektoré nevedome nespravíte a to len kvôli tomu, že ste neboli upozornený, ktoré mate riešiť skôr a ktoré nie.

Súboje mi prídu oveľa lepšie ako v prvom diely. Viac akčnejšie a prístupnejšie k širšiemu publiku. Zo začiatku pomerne ťažká hra, ale postupne si vlastného Geralta vylepšíte tak, už len zopárkrát sa stane, že zomriete počas boja. Znamenia mi prišli o mnoho užitočnejšie ako v prvom diely. Už som bol nútený používať aj iné znamenia ako len Igni. Lektvary som používal hlavne počas vedľajších questoch. Pri hlavnej línií sa mi často stávalo, že som ich nemohol použiť, keďže Geralt potrebuje kľud na svoj rituál a veľakrát sa som bojoval s tuhým nepriateľom bez nich. Ekonomika v hre bola o ničom, potreboval som nejaké tie „orény“ na výstroj a v truhlici som mal nejaké predmety pri ktorých mi ukazovalo že majú vysokú hodnotu a keď som ich išiel predať dostal som za to s prepačením hovno. NPC modely postáv sa opakovali ako v predošlom diely, možno nie tak často.

Možno som napísal až moc hejtu ale akože hra ma i tak veľmi bavila a hlavne je znovu hratelná vďaka rôznym cestám v príbehu po ktorých môžete ísť. Odporúčam!