Sweeter than candy!
Hra SSX patrila medzi „launch“ tituly konzoly playstation 2. Vo svojej dobe jasne prezentovala čo nový playstation dokáže a aký výkonový posun sme sa dočkali. Nádherná grafika, vynikajúci soundtrack a výborné ovládanie robia z hry jednu z najlepších vo svojej dobe.
Ak si správne pamätám, tak táto hra patrila medzi prvé hry s ktorými som mal tú česť vtedy na novom kusu „hardweru.“ Ako ja nie moc športový fanúšik čo si sem tam maximálne zahral iba taký hokej, i tak ma hra dokázala osloviť. Napriek tomu, že som ani nebol asi ani cielená skupina potencionálnych zákazníkov.
Hneď zo začiatku musím oceniť, že hru môžte hrať aj v „coop“ režime s kamarátom, čo môže byť niekedy aj sranda pri vzájomnom súperení. Čo za zmienku stojí tak v hre sa nachádzajú dva módy s ktorými si budete odomykať „content“ v hre. Prvý je klasický, že kto príde do cieľa prvý tak výhra. Reálne môžte postúpiť aj z tretieho miesta ale celý výherný „content“ nedostanete, takže ak chcete získať všetko, tak musíte byť vždy prvý. Výhra, je vždy v podobe nejakých nových trikov, customizácie postavy, nejakých „experience“ bodov a prístup k novej trati. Druhý mód hry je o tom, že musíte spraviť čo najviac „crazy“ trikov, ktoré sú hodnotené bodmi a podla toho získate umiestnenie v tabuľke. Ešte sa tu nachádza takzvaný freemode, kde nie ste obmedzovaný časom ani súpermi, skôr slúži ako nácvik a preskúmanie trati, tak aby sa dostala pod kožu.
Hrať tu môžte až za osem postáv, ktoré reprezentujú každý kút sveta. K niektorým máte prístup hneď na začiatku hry a iné zas musíte získať. Každá postava má iné vlastnosti, niektorá je dominantná rýchlosťou ale mizerná svojou stabilitou na snehu. Herných tratí by tu mohlo byť oveľa viac, dokopi je ich tu šesť klasických, jedna „warmout“ a dve bonusové. Napriek tomu sú dostatočne prepracované a každá ma svoju unikátnu hratelnosť. Trate sú prešpikované rôznymi rampami, zábradliami a aj často krát nejakými šialenosťami. Trať Tokyo Megaplex je toho dôkazom. Jedine asi Elysium Alps a Snowdream sú také klasické. Moja k srdcu najbližšia bola Merqury City Meltdown, kde sa mi strašne páčilo prepojenie trate a mesta /new way to commute!/ Povedal by som, že kvalita tratí prevyšuje nad ich kvantitou. Ďalej sa mi páčilo niekedy vtipné hlášky komentátora aj samotná Váš charakter niekedy zo seba niečo vtipné dostane. Samotné triky môžu zo začiatku robiť problém ale časom sa to dostanete do rúk. Občas sa stane, že sa zaseknete o nejaký predmet, prekážku alebo stenu, ale našťastie tu máme tlačítko na vrátenie na trať.
Odporúčam hru aspoň vyskúšať, je to jeden z mnohých zabudnutých klenotov hernej histórie.
Hra SSX patrila medzi „launch“ tituly konzoly playstation 2. Vo svojej dobe jasne prezentovala čo nový playstation dokáže a aký výkonový posun sme sa dočkali. Nádherná grafika, vynikajúci soundtrack a výborné ovládanie robia z hry jednu z najlepších vo svojej dobe.
Ak si správne pamätám, tak táto hra patrila medzi prvé hry s ktorými som mal tú česť vtedy na novom kusu „hardweru.“ Ako ja nie moc športový fanúšik čo si sem tam maximálne zahral iba taký hokej, i tak ma hra dokázala osloviť. Napriek tomu, že som ani nebol asi ani cielená skupina potencionálnych zákazníkov.
Hneď zo začiatku musím oceniť, že hru môžte hrať aj v „coop“ režime s kamarátom, čo môže byť niekedy aj sranda pri vzájomnom súperení. Čo za zmienku stojí tak v hre sa nachádzajú dva módy s ktorými si budete odomykať „content“ v hre. Prvý je klasický, že kto príde do cieľa prvý tak výhra. Reálne môžte postúpiť aj z tretieho miesta ale celý výherný „content“ nedostanete, takže ak chcete získať všetko, tak musíte byť vždy prvý. Výhra, je vždy v podobe nejakých nových trikov, customizácie postavy, nejakých „experience“ bodov a prístup k novej trati. Druhý mód hry je o tom, že musíte spraviť čo najviac „crazy“ trikov, ktoré sú hodnotené bodmi a podla toho získate umiestnenie v tabuľke. Ešte sa tu nachádza takzvaný freemode, kde nie ste obmedzovaný časom ani súpermi, skôr slúži ako nácvik a preskúmanie trati, tak aby sa dostala pod kožu.
Hrať tu môžte až za osem postáv, ktoré reprezentujú každý kút sveta. K niektorým máte prístup hneď na začiatku hry a iné zas musíte získať. Každá postava má iné vlastnosti, niektorá je dominantná rýchlosťou ale mizerná svojou stabilitou na snehu. Herných tratí by tu mohlo byť oveľa viac, dokopi je ich tu šesť klasických, jedna „warmout“ a dve bonusové. Napriek tomu sú dostatočne prepracované a každá ma svoju unikátnu hratelnosť. Trate sú prešpikované rôznymi rampami, zábradliami a aj často krát nejakými šialenosťami. Trať Tokyo Megaplex je toho dôkazom. Jedine asi Elysium Alps a Snowdream sú také klasické. Moja k srdcu najbližšia bola Merqury City Meltdown, kde sa mi strašne páčilo prepojenie trate a mesta /new way to commute!/ Povedal by som, že kvalita tratí prevyšuje nad ich kvantitou. Ďalej sa mi páčilo niekedy vtipné hlášky komentátora aj samotná Váš charakter niekedy zo seba niečo vtipné dostane. Samotné triky môžu zo začiatku robiť problém ale časom sa to dostanete do rúk. Občas sa stane, že sa zaseknete o nejaký predmet, prekážku alebo stenu, ale našťastie tu máme tlačítko na vrátenie na trať.
Odporúčam hru aspoň vyskúšať, je to jeden z mnohých zabudnutých klenotov hernej histórie.
Warhammer 40,000: Dawn of War II - Retribution