Titul The Uncertain: Light At The End vyšiel až o celé štyri roky po prvej časti The Uncertain: Last Quiet Day. Na rozdiel od predchádzajúceho počinu však tentokrát hráme za ľudskú bytosť, konkrétne za dievča menom Emily, pričom ide iba o jedinú z celkového, pomerne širokého množstva inovácií. Práve preto, aj s ohľadom na pretrvávajúce problémy vývojárskeho štúdia s financovaním tohto pokračovania možno určite pochváliť oveľa rozsiahlejší počet herných mechaník a nepochybne zaujímavejší a prepracovanejší dej. Príjemne prekvapí kvalitný anglický dabing a solídny vizuál založený na engine Unity. Vývojári vcelku prehľadne spracovali aj interaktívne prostredie, s ktorým sa dá interagovať pomocou rozličných volieb v kruhovom a dynamickom kontextovom menu.

Pozoruhodným oživením tohto titulu je skutočnosť, že Emily, v ktorej koži sa na počiatku hry ocitáme, je iba jednou z posledných preživších ľudských bytostí v post-apokalyptickom svete ovládanom robotickými entitami. Emily je od počiatku súčasťou skupiny, v ktorej má každý člen osobitný charakter, na ktorý sa kladie prekvapivo veľký dôraz. Trochu arogantný a namyslený Matthew, snaživý a stále trochu detský Park, stále mrzutý, ale inak dobrácky Alex, alebo Oľga, ktorá ako typická matka sa (sčasti) egoisticky stará výhradne o svoje vlastné dieťa. Okrem neustáleho hľadania odpovedí na otázku, čo sa vlastne deje sa musíte snažiť udržať a organizovať vašu skupinku. To dokážete iba pomocou vhodných odpovedí v dialógoch, pričom snaha o čo najväčšiu toleranciu nemusí prekvapivo viesť k najlepším možným výsledkom. Možné alternatívne rozhodnutia, ktoré ovplyvnia následný priebeh a vetvenie deja sú teda nepochybne ďalším plusovým bodom pre vývojárov.

Nad hlavami zúčastnených charakterov neustále visia kľúčové otázky. Kto môže za súčasný stav sveta? Sú zaň zodpovední skutočne len roboti? Alebo skôr nejaká umelá inteligencia, ktorá prestala počúvať príkazy, či ide v konečnom dôsledku o veľké spiknutie nejakej ľudskej korporácie? Druhý diel vám ponúkne len minimum odpovedí, pričom väčšinu herného času strávite riešením logických hádaniek a rôznych, zväčša jednoduchších minihier. Väčšina hry sa nesie v rovnakom štýle ako prvá časť, s tou výnimkou, že zatiaľ čo robot sa mohol pohybovať po hernom svete oveľa slobodnejšie a bez podozrenia, Emily musí byť oveľa nenápadnejšia a je nútená častejšie využívať stealth postup.

Nakoniec ešte musím spomenúť, že autori si opäť neodpustili viaceré narážky na súčasnú popkultúru a predovšetkým herný priemysel. Napríklad v obchodnom dome boli na poličkách konzole Nintendo Switch a v jednej kancelári som videl celú zbierku takých easter eggových predmetov, ako sú: loď Normandy z Mass Effectu, figúrku z Dooma a plagáty evokujúce hry Apex Legends, či Halo. Príjemným prekvapením pre mňa bolo, keď som náhodne našiel v jednom temnom kúte uličky odstaveného robota menom Dog z Half-Life 2.

Napriek týmto sympatickým zložkám sú však moje záverečné pocity z Light At The End mierne rozporuplné. Pohyb postavy je veľmi malátny a konečnému dojmu nenapomáhajú ani nedoriešené chyby v animáciách. Z celkového hľadiska však môžem tento počin odporučiť hráčom, ktorí preferujú pomalšie tempo a neradi sa stresujú náročnou akciou. Striktne lineárne hranie, teda prvotné dokončenie predchádzajúcej časti pred spustením Light At The End je však nutnosťou, a to nielen kvôli príbehu ale aj dostatočnému oceneniu posunu, ktorý sa vývojárom podaril.