Keďže prvý diel Dark Souls série už hodnotilo veľké množstvo ľudí, tak v mojom komentári asi nenájdete nič nové, každopádne sa pokúsim zhrnúť moje pocity z hry.
Čo ma na hre teda zaujalo ?
➤postava: je super že sa človek nemusí riadiť nemusí riadiť počiatočným výberom classy. Môžete sa stať prakticky čímkoľvek, samozrejme v rámci možností. Od mága, cez lukostrelca až po bojovníka s obrovským mečom. Do úprav tváre postavy som sa moc nemiešal, keďže som mal väčšinu času niečo na hlave.
➤lokácie: nenavštívil som žiadnu lokáciu, ktorá by sa mi vyslovene nepáčila. Samozrejme niektoré sú krásne. Napríklad Anor Londo, Demon ruins či Painted World of Ariamis a iné sú viac obyčajnejšie. Taký Undead Burg či Darkroot Basin. Obrovskú prácu tu robí aj skvelý level dizajn, kedy je každá lokácia plná skratiek a je tým príjemnejšia na prechod. K tomu majú niektoré iné výnimočné mechaniky ako absolútna tma v Tomb of Giants, duchovia v New Londo ruins či neviditeľné mosty v Crystal Cave. Osobne som ale nezaznamenal žiadny problém ani frustráciu v Blighttowne, o ktorej veľa ludí rozpráva.
➤vybavenie: čo sa zbraní týka, tak aj ked ich je veľké množstvo, tak som používal hlavne dve. Pri prvom prechode základnú halberdu a pri druhom black knight halberd, ktorá bola extrémne silná, občas až moc, čo mne samozrejme nevadí. Do toho som si ku koncu obľúbil Havel's Greatshield a prakticky som nemusel rolovať. Okrem svojich favoritov som skúšal aj základnú battle axe a Uchigatanu. Čo sa mágie týka, tak tú som v prvom Dark Souls vôbec neriešil. Armor som chcel mať čo najodolnejší, no keďže Greatshield bol sám o sebe veľmi ťažký, takže som to musel kombinovať.
➤nepriatelia: v hre ich je mnoho a všetci sú úžasní. Niektorí človeku nevadia, iní mu otravujú život. Medzi takých by som zaradil Wheel Skeletona, Basiliska, Mosquito či The Channeler v archívoch.
➤bossovia: druhý hlavný plus hry. A to sú boss súboje, ktorých je dostatočný počet na to, aby bol človek spokojný. Od tých jednoduchých ako Pinwheel a Iron golem, cez otravné ako Moonlight Butterfly a Bed of Chaos až po tie zložité ako za mňa Gwyn či Ornstein a Smough. Najviac pokusov som strávil na moje počudovanie na Gwynovi. Jediné čo by som vytkol tak je recyklovanie Asylum Demona.
➤príbehové pozadie: pokiaľ sa človek nepokúsi ponoriť viac do príbehu, tak hra mu ho sama nevidá. Prakticky každý boss, nepriateľ a predmet vám odhaluje časti príbehu stále viac. Boli časy keď som si veľa informácii vyhľadával na internete, pretože ma to neskutočne zaujímalo.
➤hudba a atmosféra: pochmurná atmosféra, plná smrti a utrpenia, do ktorej sa pridá aj tá vaša bolesť. Lepšie ju vie za mňa vykresliť už len Bloodborne. Do toho všetkého sa prídá výborná hudba pri bossfightoch a dostanete majstrovské dielo.
➤obtiažnosť: osobne si nemyslím že Dark Souls je ťažká hra. Len nie každý má výdrž sa ju učiť. Samozrejme patrí k tým zložitejším. Vytvorila aj prakticky nový žáner Souls hier.
!! Záverečné hodnotenie !!
Prvý diel Dark Souls som dohral dokonca iba raz, aj ked mnohokrát som bol pri konci. Mal som k nemu najťažšiu cestu, pretože som začínal s dvojkou a pokračoval trojkou. Rozhodol som sa ho zahrať znovu až po vyjdení Remaster verzie. Pretože hru hrajem hlavne na klávesnici a myši. Čo sa hry samotnej týka, tak je to samozrejme legenda, a oprávnene. Úžasná poväčšine smerov. Krásne lokácie, výborný nepriatelia a hlavne bossovia. Široká škála zbraní, kúziel a brnenia. Vynikajúco vymyslený príbeh, ktorý sa ale sám neotvorí každému. Do toho nás sprevádza krásna hudba a pochmurna atmosféra, ktorá len doplňuje utrpenie Lordranu a našej postavy. No a aby toho utrpenia nebolo málo tak hra má aj celkom slušne vysokú obtiažnosť. Pokiaľ ale budete mať výdrž a naučíte sa či už herné mechaniky alebo pohyby nepriateľov, tak si myslím že sa pre vás hra stane krásne prechodnou. Každopádne k prvému Dark Souls som sa dostával najťažšie ale nakoniec som si ho veľmi obľúbil, tak ako všetky hry od From Software. Posledný prechod môžem považovať aj ako tréning na Elden Ring.
➤Čas strávený v hre: 57,2 hodín v Remastered verzii a 76,6 v Prepare to die edition
➤Achievementy: 21/41
HODNOTENIE: 90/100%
Čo ma na hre teda zaujalo ?
➤postava: je super že sa človek nemusí riadiť nemusí riadiť počiatočným výberom classy. Môžete sa stať prakticky čímkoľvek, samozrejme v rámci možností. Od mága, cez lukostrelca až po bojovníka s obrovským mečom. Do úprav tváre postavy som sa moc nemiešal, keďže som mal väčšinu času niečo na hlave.
➤lokácie: nenavštívil som žiadnu lokáciu, ktorá by sa mi vyslovene nepáčila. Samozrejme niektoré sú krásne. Napríklad Anor Londo, Demon ruins či Painted World of Ariamis a iné sú viac obyčajnejšie. Taký Undead Burg či Darkroot Basin. Obrovskú prácu tu robí aj skvelý level dizajn, kedy je každá lokácia plná skratiek a je tým príjemnejšia na prechod. K tomu majú niektoré iné výnimočné mechaniky ako absolútna tma v Tomb of Giants, duchovia v New Londo ruins či neviditeľné mosty v Crystal Cave. Osobne som ale nezaznamenal žiadny problém ani frustráciu v Blighttowne, o ktorej veľa ludí rozpráva.
➤vybavenie: čo sa zbraní týka, tak aj ked ich je veľké množstvo, tak som používal hlavne dve. Pri prvom prechode základnú halberdu a pri druhom black knight halberd, ktorá bola extrémne silná, občas až moc, čo mne samozrejme nevadí. Do toho som si ku koncu obľúbil Havel's Greatshield a prakticky som nemusel rolovať. Okrem svojich favoritov som skúšal aj základnú battle axe a Uchigatanu. Čo sa mágie týka, tak tú som v prvom Dark Souls vôbec neriešil. Armor som chcel mať čo najodolnejší, no keďže Greatshield bol sám o sebe veľmi ťažký, takže som to musel kombinovať.
➤nepriatelia: v hre ich je mnoho a všetci sú úžasní. Niektorí človeku nevadia, iní mu otravujú život. Medzi takých by som zaradil Wheel Skeletona, Basiliska, Mosquito či The Channeler v archívoch.
➤bossovia: druhý hlavný plus hry. A to sú boss súboje, ktorých je dostatočný počet na to, aby bol človek spokojný. Od tých jednoduchých ako Pinwheel a Iron golem, cez otravné ako Moonlight Butterfly a Bed of Chaos až po tie zložité ako za mňa Gwyn či Ornstein a Smough. Najviac pokusov som strávil na moje počudovanie na Gwynovi. Jediné čo by som vytkol tak je recyklovanie Asylum Demona.
➤príbehové pozadie: pokiaľ sa človek nepokúsi ponoriť viac do príbehu, tak hra mu ho sama nevidá. Prakticky každý boss, nepriateľ a predmet vám odhaluje časti príbehu stále viac. Boli časy keď som si veľa informácii vyhľadával na internete, pretože ma to neskutočne zaujímalo.
➤hudba a atmosféra: pochmurná atmosféra, plná smrti a utrpenia, do ktorej sa pridá aj tá vaša bolesť. Lepšie ju vie za mňa vykresliť už len Bloodborne. Do toho všetkého sa prídá výborná hudba pri bossfightoch a dostanete majstrovské dielo.
➤obtiažnosť: osobne si nemyslím že Dark Souls je ťažká hra. Len nie každý má výdrž sa ju učiť. Samozrejme patrí k tým zložitejším. Vytvorila aj prakticky nový žáner Souls hier.
!! Záverečné hodnotenie !!
Prvý diel Dark Souls som dohral dokonca iba raz, aj ked mnohokrát som bol pri konci. Mal som k nemu najťažšiu cestu, pretože som začínal s dvojkou a pokračoval trojkou. Rozhodol som sa ho zahrať znovu až po vyjdení Remaster verzie. Pretože hru hrajem hlavne na klávesnici a myši. Čo sa hry samotnej týka, tak je to samozrejme legenda, a oprávnene. Úžasná poväčšine smerov. Krásne lokácie, výborný nepriatelia a hlavne bossovia. Široká škála zbraní, kúziel a brnenia. Vynikajúco vymyslený príbeh, ktorý sa ale sám neotvorí každému. Do toho nás sprevádza krásna hudba a pochmurna atmosféra, ktorá len doplňuje utrpenie Lordranu a našej postavy. No a aby toho utrpenia nebolo málo tak hra má aj celkom slušne vysokú obtiažnosť. Pokiaľ ale budete mať výdrž a naučíte sa či už herné mechaniky alebo pohyby nepriateľov, tak si myslím že sa pre vás hra stane krásne prechodnou. Každopádne k prvému Dark Souls som sa dostával najťažšie ale nakoniec som si ho veľmi obľúbil, tak ako všetky hry od From Software. Posledný prechod môžem považovať aj ako tréning na Elden Ring.
➤Čas strávený v hre: 57,2 hodín v Remastered verzii a 76,6 v Prepare to die edition
➤Achievementy: 21/41
HODNOTENIE: 90/100%
Let's School