Aj vy poznáte tie hry, ktoré vnútorne chcete mať radi? Kde chcete povedať, že ste si ju užili so všetkým, no bolo by to klamstvo? Tak by som v skratke zhodnotil svoje dojmy z Way of the Hunter.

Kým na jednu stranu výrazne chválim zvukovú stránku hry, ktorá je zvládnutá na perfektnú úroveň a rovnako si ma hra získala aj svojimi krásnymi vizuálmi americkej prírody, vnútorne som si uvedomoval, že tvorcovia dali realistickosť nad reálnu zábavu a vo výsledku som tak bol miestami z hry frustrovaný a nešťasný. Kvalitným lovcom som sa rozhodne nestal, no aspoň môžem hre uznať, že som takto bol schopný zistiť, že asi by som sa ani stať nechcel. Možno za to môže aj fakt, že nepatrím medzi ľudí, ktorí by dokázali mať na určité veci veľkú dávku trpezlivosti a hry berie ako príjemný oddych alebo inú možnosť sa ponoriť do zaujímavého príbehu. Tu som sa reálne nedočkal ani jedného.

Kým spôsob, akým hra príbeh podáva mi nesedí a dokopy máme všetko podané skrz listy alebo telefonáty, v hre som mal neskutočný pocit izolácie. Ako keby som proste žil niekde na samote pri lese, kde nikto moc nechodí. Chýbal mi celú dobu pocit, že by sme tam mohli objaviť aj nejaký iný ľudský život. Možnosť navštíviť reštaurácie, pre ktoré sme plnili objednávky. Stretnúť sa v iných chatách s rôznymi obyvateľmi... proste niečo, čo by mi dalo pocit, že tu nie som úplne sám obklopený len flórou a faunou. Možno by to bolo lepšie, keby som to hral s viacerými hráčmi. No sólo to sktuočne vo mne vyvolalo obrovský pocit samoty.

A hoci som sa to spočiatku snažil nepripúšťať, tak postupne mi všetky tie grafické bugy a glitche začali liezť na nervy. Niektoré boli vtipné, pri iných som ostal zúfalý, lebo to absolútne kazilo dojem z celej hry. Tiež ma mrzelo, že posedy sa nedali využiť ako miesto na spanie. Nerozumiem prečo. Urobilo to možno hru trošku jednoduchšiu, no rovnako by to dalo hráčom ako som napríklad aj ja možnosť sa trošku viac zabaviť. Ak by som lov pokašľal, bol by to môj problém. Ale prečo je potrebné si to vždy k ním vyšlapať buď od chaty alebo táborov? Hm?

Je pravda, že môžem hru pochváliť pre mnohé elementy, ktoré sem tvorcovia dali. Ako je veľmi užitočná mapa, využitie loveckého inštinktu, encyklopédia, alebo aj fakt, že pri love samíc môžete spôsobiť úbytok zveri. Sú tu spracované veľmi dobré nápady a rovnako je super aj, že spoznáme nejaké zaujímavé lovecké tradície. Ako napríklad aj vzdanie úcty mŕtvym zvieratám prostredníctvom vetvičiek. Prial by som si len to, aby som si to vedel vnútorne nejako viac užiť a nezápasil by som neustále s tou obrovskou dávkou frustrácie. Je pravda, že po splnení niektorých úloh som pociťoval obrovskú radosť. Radosť, že sa mi niečo skutočne podarilo a dosiahol určený cieľ. Ale kým sa človek k tomu pocitu dostane, tak ho najprv čaká niekoľko hodín snaženia sa, ktoré môžu vyjsť úplne navnivoč. Hra asi nebola robená pre ľudí ako som ja, ale s tým už asi nič nespravím. Jediné čo môžem povedať je, že držím palce Nine Rocks Games palce v ich ďalšom produkte. Pretože potenciál v nich rozhodne je. A aj preto by som Way of the Hunter doprial, aby si našlo svoje publikum.