Dej souls-like hry Steelrising je zasadený do kľúčovej epochy novovekých dejín, ktorá je dodnes známa pod názvom francúzska revolúcia. No tvorcovia sa vedome rozhodli ignorovať trajektóriu dejín a miesto toho nám naservírovali alternatívne, fiktívne vyústenie známych historických udalostí. V nich sa kráľ Ľudovít XVI pomiatol a na Paríž a jeho obyvateľov vypustil nezastaviteľnú armádu automatických robotov. Tí začali aktívne pustošiť ulice Paríža a likvidovať každého, kto sa rozhodol opustiť prah svojho domova. A práve v tomto okamihu vstupujeme na scénu my, hráči, ujímajúc úlohy automatona menom Aegis – mechanickej tanečnice, ktorá je priamo podriadená kráľovnej Márie Antoinette.
V priebehu svojho putovania Aegis narazí na niekoľko historicky reálnych charakterov, ktoré sú však zasadené do inovatívneho kontextu alternatívnej histórie, pričom treba poznamenať, že práve na základe tejto skutočnosti konanie a vlastnosti týchto charakterov prešli určitou modifikáciou Každá z týchto postáv zohráva v príbehu svoju viac-menej významnú rolu a s každou môže váš charakter interagovať prostredníctvom neveľkého množstva dialógových možností. Niektoré z nich vám dokonca môžu udeliť vedľajšie úlohy, ktorých splnenie vám prinesie odmenu v podobe rôznych unikátnych predmetov a čriepkov príbehovej mozaiky. Počas plnenia úloh tak preskúmate takmer všetky známe parížske lokality a čo sa týka dizajnu prostredia, tu sa tvorcovia skutočne vytiahli. Hra ponúka množstvo bočných uličiek, rozsiahlych parkov či veľkých námestí preplnených všemožnými druhmi takzvaných automatonov.
Rád by som taktiež vyzdvihol atmosféru, ktorú umocňuje fakt, že v priebehu hrania nenarazíte na jediného ľudského protivníka – vo všetkých súbojoch čelíte výhradne mechanickým bytostiam. Ľudí tu nachádzate zväčša vo forme mŕtvol ležiacich (alebo visiacich) na uliciach, respektíve načúvate ich rozhovorom za zatvorenými a nedostupnými dverami ich domov. Jedinú výnimku tvoria už spomínané historické postavy, s ktorými pravidelne vediete rozhovory.
Vo všetkých týchto ohľadoch sa Steelrising vskutku neodchyľuje od konceptu vytvoreného štúdiom FromSoftware, no prinajmenej v dvoch ohľadoch sa predsa len dopúšťa výraznej odchýlky. V prvom rade ide o naratívne herné aspekty, ktoré sú neporovnateľne zrozumiteľnejšie a jednoduchšie ako v prípade Souls série. K tomu treba dodať, že Steelrising obsahuje klasický denník, v ktorom sa zaznamenávajú vaše aktuálne úlohy, kódex, ktorý obsahuje bližšie informácie o postavách, s ktorými interagujete, typoch nepriateľských automatov, či miestach, ktoré ste navštívili. Príbeh sa tiež rozvíja skrz sériu dialógov, spomienkových sekvencii, cutscén, či nachádzaných útržkov listov alebo denníkov.
Steelrising ponúka aj v normálnom móde (a na strednej náročnosti, na ktorej som ho hral ja) menšiu výzvu než priemerný Souls-like titul. Pre skúseného, hardcore fanúšika Souls subžánru tak nepôjde o nič náročné. V tejto súvislosti netreba vynechať zmienku o súbojoch s hlavnými bossmi, kde som očakával vysokú, až premrštenú náročnosť, no miesto toho som dostal pomerne jednoduché a svižné predstavenia. Steelrising si stále zachováva viacero elementov typických z klasických RPG, takže tu viete vďaka denníku vždy, kam máte ísť, vďaka mape, kde sa to nachádza a vďaka pevným bariéram (zamknuté brány a podobne) sa nemusíte báť, že by ste vbehli niekam, kde z vás nepriatelia v okamžiku urobia len hŕbu šrotu. Táto prístupnosť širokým hráčskym vrstvám rozhodne nie je na škodu a tak pokojne môžem tento titul odporučiť aj tým, ktorým inak z označenia „souls-like“ naskakuje husacia koža.
V priebehu svojho putovania Aegis narazí na niekoľko historicky reálnych charakterov, ktoré sú však zasadené do inovatívneho kontextu alternatívnej histórie, pričom treba poznamenať, že práve na základe tejto skutočnosti konanie a vlastnosti týchto charakterov prešli určitou modifikáciou Každá z týchto postáv zohráva v príbehu svoju viac-menej významnú rolu a s každou môže váš charakter interagovať prostredníctvom neveľkého množstva dialógových možností. Niektoré z nich vám dokonca môžu udeliť vedľajšie úlohy, ktorých splnenie vám prinesie odmenu v podobe rôznych unikátnych predmetov a čriepkov príbehovej mozaiky. Počas plnenia úloh tak preskúmate takmer všetky známe parížske lokality a čo sa týka dizajnu prostredia, tu sa tvorcovia skutočne vytiahli. Hra ponúka množstvo bočných uličiek, rozsiahlych parkov či veľkých námestí preplnených všemožnými druhmi takzvaných automatonov.
Rád by som taktiež vyzdvihol atmosféru, ktorú umocňuje fakt, že v priebehu hrania nenarazíte na jediného ľudského protivníka – vo všetkých súbojoch čelíte výhradne mechanickým bytostiam. Ľudí tu nachádzate zväčša vo forme mŕtvol ležiacich (alebo visiacich) na uliciach, respektíve načúvate ich rozhovorom za zatvorenými a nedostupnými dverami ich domov. Jedinú výnimku tvoria už spomínané historické postavy, s ktorými pravidelne vediete rozhovory.
Vo všetkých týchto ohľadoch sa Steelrising vskutku neodchyľuje od konceptu vytvoreného štúdiom FromSoftware, no prinajmenej v dvoch ohľadoch sa predsa len dopúšťa výraznej odchýlky. V prvom rade ide o naratívne herné aspekty, ktoré sú neporovnateľne zrozumiteľnejšie a jednoduchšie ako v prípade Souls série. K tomu treba dodať, že Steelrising obsahuje klasický denník, v ktorom sa zaznamenávajú vaše aktuálne úlohy, kódex, ktorý obsahuje bližšie informácie o postavách, s ktorými interagujete, typoch nepriateľských automatov, či miestach, ktoré ste navštívili. Príbeh sa tiež rozvíja skrz sériu dialógov, spomienkových sekvencii, cutscén, či nachádzaných útržkov listov alebo denníkov.
Steelrising ponúka aj v normálnom móde (a na strednej náročnosti, na ktorej som ho hral ja) menšiu výzvu než priemerný Souls-like titul. Pre skúseného, hardcore fanúšika Souls subžánru tak nepôjde o nič náročné. V tejto súvislosti netreba vynechať zmienku o súbojoch s hlavnými bossmi, kde som očakával vysokú, až premrštenú náročnosť, no miesto toho som dostal pomerne jednoduché a svižné predstavenia. Steelrising si stále zachováva viacero elementov typických z klasických RPG, takže tu viete vďaka denníku vždy, kam máte ísť, vďaka mape, kde sa to nachádza a vďaka pevným bariéram (zamknuté brány a podobne) sa nemusíte báť, že by ste vbehli niekam, kde z vás nepriatelia v okamžiku urobia len hŕbu šrotu. Táto prístupnosť širokým hráčskym vrstvám rozhodne nie je na škodu a tak pokojne môžem tento titul odporučiť aj tým, ktorým inak z označenia „souls-like“ naskakuje husacia koža.
Pro: Vydarené a funkčné skĺbenie klasického RPG so subžánrom Souls-like, atraktívne zasadenie do obdobia francúzskej revolúcie , plynulá a zábavná hrateľnosť
Proti: Vysoké hardwarové požiadavky, príliš nízka náročnosť súbojov s bossmi