Tak po niekoľkých mesiacoch odkladania, hrania, posúvaniu sa k iným projektom a podobne som sa konečne dostal na koniec tohto titulu. A nie dôvodom nie je to, že by ma hra nebavila. Lenže vždy mi do toho prišli iné povinnosti, ktoré mali nakoniec prednosť. Ale konečne som sa dostal úspešne na koniec. A môžem povedať, že to stálo za to dohrať. The Evil Within je podľa mňa poctivo spracovaný hororový titul, ktorý rozhodne stojí za to vyskúšať na vlastnej koži.

Za najväčšie plusy považujem skutočnosť, že často ma hra nútila premýšľať inak, než sa pustiť do boja. Pretože munície je v hre málo a často treba hľadať iné riešenia. Alebo jednoducho z boja zutekať. Nie vždy je to ale možnosť. A niektoré boss súboje ma vedeli poriadne vytrápiť. Pretože som často absolútne nebol z hry jasný, ako to mám vlastne celé spracovať. Niekedy sa treba poriadne rozhliadnuť okolo seba, no kým si stihnete uvedomiť čo sa od vás očakáva, už skončíte v pazúroch nepriateľa (v mojom prípade najčastejšie Laury).

Príbehová línia možno nepatrí medzi najzaujímavejšie a jednotlivé konflikty a situácie, ktoré tu boli treba riešiť mi neprišli unikátne, no hra si to veľmi dobre kompenzuje svojou atmosférou. Často vyzerá celé okolie veľmi temno, z každého rohu číha nebezpečie a jediný pocit bezpečia dáva asi skutočne iba safe room, z ktorej počuť príjemnú hudbu z gramofónovej platne. A na prítomnosť Tatiany Gutierrez som si veľmi príjemne vždy vedel zvyknúť.

Nepodarilo sami prejsť celý titul na 100%, možno sa niekedy do hry vrátim a skúsim doskladať tú mapu, ale som nadšený, že sa mi podarilo dostať úplne na koniec. Pretože miestami bola tá cesta skutočne tŕnistá a náročná. Uvidíme ako dopadne pokračovanie keď sa k nemu dostanem.