Kto by to bol povedal, že práve ja budem z pokračovania Oriho v rozpakoch? Prvý diel ma nadchol a na dvojku som sa tešil. Lenže niečo bolo inak. Kam sa podela tá návykovosť a zábavnosť? Vôbec som sa do hry nevedel dostať. Pritom po audiovizuálnej aj hernej stránke je perfektná a vlastne sa jej nedá príliš veľa vyčítať.

Sám teda neviem, prečo ma hranie nebavilo a musel som sa doň nútiť. Možno to bolo tým, že to už v sebe nemá ten „wow efekt“ jednotky, možno proste tým, že je to vlastne „more of the same“ a už to nepôsobí tak sviežo. Rozšírenie bojového systému sa mi páčilo, ale okrem toho som vlastne nenašiel príliš veľa zmien. Je to skrátka veľmi podobné jednotke, len s tým rozdielom, že Will of the Wisps je hra očividne väčšia a ešte viac graficky premakanejšia.

Ale to mi akosi nestačí. Nemal som motiváciu riešiť zase veľmi podobné hádanky či bojovať proti podobným nepriateľom ako v jednotke. Dal som druhému Orimu pár hodín, následne som si povedal, že zrejme nemám tú správnu náladu a dal som si na niekoľko dní pauzu. Ale ak mám pravdu povedať, vôbec nemám nutkanie sa k hre vracať. A dosť ma to štve.