Po výbornej hlavnej hre prišla studená sprcha v podobe prvého DLC. Mám dojem, že tvorcovia si povedali, že doň napchajú všetko, čo sa im nevošlo do base game a rovno museli siahnuť po tých najotravnejších nepriateľoch (muchy, vojaci-fakíri a vĺčkovia).

To by až tak nevadilo, problém bol skôr v tom, že ich rozmiestnili dosť podivne, dokonca by som povedal, že až mierne neférovo. Až som sa zháčil, či som náhodou nezapol dvojku (not a good thing).

Samotné prostredie je síce po grafickej stránke veľmi pekné, ale šialene neprehľadné. Prvý boss bol dosť nuda (variant naňho sme už videli v jednotke aj dvojke), navyše aj tu musel mať viacero pomocníkov (toto na bossfightoch fakt nemám rád).  

Hlavný boss bol ale výborný a súboj mal skvelú atmosféru. Očami som prevrátil akurát nad tým, že boss sa zase dokázal liečiť (lezie mi to na nervy), rovnako tak to, že v určitom bode som musel ZASE bojovať proti dvom bossom (podľa mňa blbý nápad, ktorý sa z neznámeho dôvodu ujal) a tri fázy sú na mňa príliš veľa. Ale ak sa nedarí, vždy si môžete zavolať NPC, iného hráča či oboch.  

Celkovo to teda záver zachránil, priznávam ale, že už začínam byť Dark Souls trochu prejedený. Takže po The Ringed City si zrejme dám od FromSoft titulov na chvíľu pauzu a zahrám si niečo viac „casul“.