Séria Yakuza ma lákala už dlho a pokiaľ niekto hral pôvodný prvý diel, nech mi dá kľudne vedieť či to má zmysel hrať, keď som hral Kiwami, ale teda začal som remakom prvej časti. Jediné čo som o sérii vedel, bolo to, že to má hromadu minihier a suprový bojový systém.

Celé to na mňa pôsobilo ako nejaká vyššia forma anime. Kazuma Kiryu ma nadchol svojim úchvatným hlasom, päsťami, ktoré posielali enemákov cez pol ulice a finishermi, ktorým chýbalo už len kričanie ich názvu pri ich použití.
Bossov to má toľko, že ani neviem, koho brať ako toho hlavného :D ale teda vyjadrím sa k tomu Nishikiyamovi, ktorý bol vo flashbackoch fajnovo rozkreslený pri jeho ceste na vrchol. Majima ako občasný mini boss, ktorý na vás vyskočil hocikedy hocikde bol presne ten typ postavy, ktorá je tak crazy, až si ho všetci zamilujú :D
Príbeh bol na mňa asi zbytočne moc prekombinovaný, kedy miesto nejakej odpovede prišla ďalšia záhada a tak sa muselo 54816848 vecí objasňovať vo finále, not great, not terrible.

S čím som mal ja vyslovene problém, bola tá fuc**** minimapa, podľa ktorej som sa vždy rozbehol presne opačným smerom ako som chcel, až to dospelo k tomu, že som sa to mesto naučil viac menej naspamäť a celú mapu som strčil do pomyselného koša. Ďalší môj problém pôjde smerom ku completion listu. Nie že by bol vylsovene hrozný, ja osobne rád plním takéto zoznamy, ale keď tam dajú úlohy, ktoré plním bez progresu dva tri dni, začne ma chytať frustrácia a to je už len pár posledných riadkov do 100%. Na prášky som z toho :D pre všetkých s OCD, pozor na to.

Hra ako taká ináč pekná, zábavná, mimo grind aj celkom krátka, ale teším sa na ostatné diely a som rád, že som sa do tej série pustil