Herná výzva 2023 - 10. Před naším letopočtem
Tak Spear of Destiny je asi jednou z úplne prvých hier, ktoré som kedy mal možnosť hrať. Pamätám si ako na prvom počítači s Windowsom NT 3.1 a toto spolu so Secret Agent boli hry, ktorým som venoval najviac svojho času. Aj keď som mal vtedy asi 7 rokov a dokopy hra hovorí, že je PG-13. Ups. :D
Každopádne musím povedať, že tento titul tak nejako otvoril moju lásku ku klasickým FPS. Keď som bol malý, dal som si najnižšiu obtiažnosť a mal som pocit, že som absolútne neprekonateľný likvidátor náckov. Ako veľmi som sa mýlil, keď som si po rokoch zapol najvyššiu úroveň a nepriateľov bolo viac. A navyše ich útoky mali oveľa väčšiu silu. Takže z borca sa stal noob, ktorý ale bol nakoniec schopný naučiť sa hru ovládať poriadne a zdolať všetkých 21 levelov, ktoré ponúka.
Ako jeden z prvých FPS titulov, ktorý ovplyvnil vznik veľkého množstva ďalších hier ide pre mňa o kvalitné dielo. Mapy sú zaujímavé, nepriatelia solídny, zbrane efektívne (možno s výnimkou noža, ktorý dokopy má veľmi malé využitie a prejsť s ním celú hru je podľa mňa nezvládnuteľné). Najlepšie na hre sú ale podľa mňa boss súboje, ktoré potrebujú určitú dávku taktiky a vedieť sa v správne momentky skryť a objaviť. Za absolútne najväčšie zlo v tejto hre (a myslím tým teraz ako najnáročnejší level) považujem level 16, ktorý je na najvyššej úrovni skutočne poriadny masaker. Aj keď to odštartujete s 99 nábojmi a guľometom, zvládnuť toto bude asi najväčšia výzva, ktorej budete čeliť. Jediný výstrel upozorní na vašu pozíciu obrovské množstvo nepriateľov na celej mape a prakticky sa dá povedať, že ak sa nebudete vedieť dobre ukryť a zlikvidovať ich z miesta, kde si ich budete vedieť vyčíhať, nebudete mať najmenšiu šancu.
Z dnešného pohľadu už možno hra neponúka toho toľko čo kedysi ... a len keď si vezmem, že len o rok neskôr vyšiel Doom, v ktorom ste mali oveľa väčší arzenál zbraní a vyššie možnosti, ide vyslovene o tú nostalgiu, čo ma pri tomto titule drží. Ale aj tak si myslím, že to podalo kvalitný základ v rámci FPS žánru. Je rovnako super, že zdrojové kódy sú voľne dostupné a dodnes vznikajú na tento engine nové a nové mapy, ktoré si môžete zahrať. Ja sa k tomu osobne vraciam veľmi rád.
Tak Spear of Destiny je asi jednou z úplne prvých hier, ktoré som kedy mal možnosť hrať. Pamätám si ako na prvom počítači s Windowsom NT 3.1 a toto spolu so Secret Agent boli hry, ktorým som venoval najviac svojho času. Aj keď som mal vtedy asi 7 rokov a dokopy hra hovorí, že je PG-13. Ups. :D
Každopádne musím povedať, že tento titul tak nejako otvoril moju lásku ku klasickým FPS. Keď som bol malý, dal som si najnižšiu obtiažnosť a mal som pocit, že som absolútne neprekonateľný likvidátor náckov. Ako veľmi som sa mýlil, keď som si po rokoch zapol najvyššiu úroveň a nepriateľov bolo viac. A navyše ich útoky mali oveľa väčšiu silu. Takže z borca sa stal noob, ktorý ale bol nakoniec schopný naučiť sa hru ovládať poriadne a zdolať všetkých 21 levelov, ktoré ponúka.
Ako jeden z prvých FPS titulov, ktorý ovplyvnil vznik veľkého množstva ďalších hier ide pre mňa o kvalitné dielo. Mapy sú zaujímavé, nepriatelia solídny, zbrane efektívne (možno s výnimkou noža, ktorý dokopy má veľmi malé využitie a prejsť s ním celú hru je podľa mňa nezvládnuteľné). Najlepšie na hre sú ale podľa mňa boss súboje, ktoré potrebujú určitú dávku taktiky a vedieť sa v správne momentky skryť a objaviť. Za absolútne najväčšie zlo v tejto hre (a myslím tým teraz ako najnáročnejší level) považujem level 16, ktorý je na najvyššej úrovni skutočne poriadny masaker. Aj keď to odštartujete s 99 nábojmi a guľometom, zvládnuť toto bude asi najväčšia výzva, ktorej budete čeliť. Jediný výstrel upozorní na vašu pozíciu obrovské množstvo nepriateľov na celej mape a prakticky sa dá povedať, že ak sa nebudete vedieť dobre ukryť a zlikvidovať ich z miesta, kde si ich budete vedieť vyčíhať, nebudete mať najmenšiu šancu.
Z dnešného pohľadu už možno hra neponúka toho toľko čo kedysi ... a len keď si vezmem, že len o rok neskôr vyšiel Doom, v ktorom ste mali oveľa väčší arzenál zbraní a vyššie možnosti, ide vyslovene o tú nostalgiu, čo ma pri tomto titule drží. Ale aj tak si myslím, že to podalo kvalitný základ v rámci FPS žánru. Je rovnako super, že zdrojové kódy sú voľne dostupné a dodnes vznikajú na tento engine nové a nové mapy, ktoré si môžete zahrať. Ja sa k tomu osobne vraciam veľmi rád.
Stars in the Trash