Štvrtý diel je na tom asi najlepšie, čo sa produkčných kvalít týka. Pretože keď hovoríme o posledných dieloch tejto ságy, zároveň sa musíme baviť aj o jej „filmovej“ časti, ktorú Chris Roberts priviedol v tomto diely k dokonalosti. Až tak, že sa poniektorý pýtali, či pozerajú film alebo hrajú hru. Keď už sme pri hraných sekvenciách, hra sa na niektorých miestach vetvila, podľa toho ako sa hráč rozhodol, k čomu patrilo aj niekoľko odlišných koncov a slovná výmena na záver. Svoj nezanedbateľný kus práce si tu odviedli Mark Hamill, Malcolm McDowell, Tom Wilson i John Rhys-Davies(aj keď toho tu tentoraz veľa nebolo), dokonca by som povedal, že hrali ešte lepšie ako v prípade WC3. Aj keď...

Wing Commander 4 mal svoje muchy, niektoré scény neboli zrežírované až tak dobre – keď už sa zameriavam na jeho filmové kvality. Občas to vyzeralo akoby Roberts nechával na scéne postavy príliš dlho, aby zvýšil dramatický efekt, avšak skôr - či neskôr, to začalo byť otravné.

Druhým problémom, trochu závažnejším, sú misie samotné. Áno, obsahujú pestrú škálu úloh, medzi týmito misiami sú však také, ktorých jedinou náplňou je preskúmať sektor a zabiť všetko na čo narazíte. Nebol by to problém, keby tieto misie netvorili väčšinu vašej náplne.

Pritom aj napriek chybám, ktoré si človek uvedomuje, ta hra nechala v človeku len príjemné spomienky (viete čo je diskotéka? keď máte hru, ktorá je na množstvo CD a každú chvíľu ich prehadzujete. :-)) a relatívne kvalitný filmový zážitok.