Tak toto bola celkom slušná psychojazda, ktorá ma nepustila od začiatku do konca. The Cat Lady má určite svoje nedostatky, no napriek tomu odvádza kvalitnú robotu v rámci príbehu, tvorby postáv a vytvárania skutočne skvelej, temnej a ťaživej atmosféry, ktorú cítite počas celej hry. Je pravda, že som s titulmi od Harvester Games začal až úplne na konci s Burnhouse Lane, no tá hra ma úprimne nalákala k tomu, aby som si pozrel predošlé tituly. Veľké množstvo nápadov, ktoré boli uložené tam sa nachádzajú aj tu, ale je vidieť, že časom sa podarilo Harvester Games zdokonaliť svoj engine alebo minimálne našli spôsob, ako niektoré veci fungujú o niečo lepšie. To však nie je myslené v zlom. Je len vidieť, že desať rokov spraví veľa.
Každopádne, tento titul vnímam ako veľmi silnú a kvalitne napísanú hru s veľmi dobre vykreslenou hlavnou postavou menom Susan Ashworth. Tá sa rozhodla siahnúť si na svoj život a konečne opustiť svet plný samoty, bolesti a temnoty. Sama sa totiž nevie vyrovnať s určitými skutočnosťami, ktoré sa v jej živote stali a počas hry sa budeme môcť dozvedieť. No miesto smrti prichádza druhá šanca a Susan dostane úlohu, aby zbavila svet piatich parazitov. Ľudí, ktorí skutočne prinášajú na svet iba zlo. Odmenou jej bude ten zaslúžený mier a pokoj. A možno aj opätovné objavenie zmyslu životu.
Okrem nej tu mám však ešte aj ďalšiu postavu menom Mitzi. Tá sa nasťahuje k Susan do voľnej spálne, ktorú v minulosti Susan ponúkala na prenájom. Mitzi má však svoje vlastné plány a dôvody, prečo chce bývať práve u Susan. Tie tu ale rozoberať nebudem, nakoľko nebudem riskovať, že si niekto ten spoiler rozbalí napriek varovaniu. Niektoré veci je lepšie pochopiť sám. Myslím si ale, že vzťah, ktorý si so Susan postupne budú budovať je reálne epicentrum a srdce príbehu, ktorý zrazu dostáva nové rozmery. A veľmi sa mi to začalo páčiť.
Tým však nebudem zhadzovať temnejšie momentky hry. Pretože väčšina parazitov v tejto hre sú skutočne spracovaní veľmi dobre. Je tu dokopy asi iba jeden, u ktorého som mal pocit, že celá kapitola ho vlastne ani nepotrebovala. Miesto toho sme mohli len nechať časti s flashbackmi a vôbec neriešiť nejakého parazita, ktorý je tak trochu referenciou na postavu z dielne Stephena Kinga (konkrétne "The Man Who Loved Flowers"). S výnimkou neho sú ale ostatní spracovaní dosť solídne a atmosféra sa v mnohých momentoch dala krájať.
Hra sa okrem toho prepája aj na predošlý titul z dielne Harvester Games, kde budeme mať možnosť navštíviť byt istého Joea Davisa a jeho manželky Ivy. Samé o sebe mi to dokopy nič neprinieslo a mal som pocit, že išlo len o veľmi zvláštnu vsuvku, no minimálne mi to to dalo dôvod, aby som si spätne pozrel hru Downfall a nejako mal lepšie možnosť nasať udalosti z tej hry. Možno mi to potom dá zmysel. Je treba uznať, že tá časť patrí medzi jeden z najviac hororových momentov, no bez kontextu to pôsobí celkom zvláštne a človek potom sa škrabká na hlave nechápajúc, čo sa práve stalo a čoho sme boli svedkami.
Čo sa ostatného týka, tak musím len pochváliť. Grafika možno nie je najkvalitnejšia, no istým spôsobom to dodáva hre strašidelnejší nádych. Takže to vie využiť ako výhodu. Hudba je skvelá, a kedykoľvek sa objavia nejaké tie desivejšie zvuky, atmosféra sa vie vybičovať na maximum. Dialógy sú veľmi uveriteľné a dabing je na môj vkus solídny. Nikto to podľa mňa nijakým spôsobom neodflákol, ani nič podobné. Teším sa na ďalší titul z dielne tohto štúdia a dúfam, že ich hororové adventúry budú naďalej súčasťou herného sveta. Pretože takéto hry je treba. Treba vedieť desiť, no súčasne podať silné príbehy, ktoré nás zaháknú. A tu funguje oboje. Kvalitná práca.
Každopádne, tento titul vnímam ako veľmi silnú a kvalitne napísanú hru s veľmi dobre vykreslenou hlavnou postavou menom Susan Ashworth. Tá sa rozhodla siahnúť si na svoj život a konečne opustiť svet plný samoty, bolesti a temnoty. Sama sa totiž nevie vyrovnať s určitými skutočnosťami, ktoré sa v jej živote stali a počas hry sa budeme môcť dozvedieť. No miesto smrti prichádza druhá šanca a Susan dostane úlohu, aby zbavila svet piatich parazitov. Ľudí, ktorí skutočne prinášajú na svet iba zlo. Odmenou jej bude ten zaslúžený mier a pokoj. A možno aj opätovné objavenie zmyslu životu.
Okrem nej tu mám však ešte aj ďalšiu postavu menom Mitzi. Tá sa nasťahuje k Susan do voľnej spálne, ktorú v minulosti Susan ponúkala na prenájom. Mitzi má však svoje vlastné plány a dôvody, prečo chce bývať práve u Susan. Tie tu ale rozoberať nebudem, nakoľko nebudem riskovať, že si niekto ten spoiler rozbalí napriek varovaniu. Niektoré veci je lepšie pochopiť sám. Myslím si ale, že vzťah, ktorý si so Susan postupne budú budovať je reálne epicentrum a srdce príbehu, ktorý zrazu dostáva nové rozmery. A veľmi sa mi to začalo páčiť.
Tým však nebudem zhadzovať temnejšie momentky hry. Pretože väčšina parazitov v tejto hre sú skutočne spracovaní veľmi dobre. Je tu dokopy asi iba jeden, u ktorého som mal pocit, že celá kapitola ho vlastne ani nepotrebovala. Miesto toho sme mohli len nechať časti s flashbackmi a vôbec neriešiť nejakého parazita, ktorý je tak trochu referenciou na postavu z dielne Stephena Kinga (konkrétne "The Man Who Loved Flowers"). S výnimkou neho sú ale ostatní spracovaní dosť solídne a atmosféra sa v mnohých momentoch dala krájať.
Hra sa okrem toho prepája aj na predošlý titul z dielne Harvester Games, kde budeme mať možnosť navštíviť byt istého Joea Davisa a jeho manželky Ivy. Samé o sebe mi to dokopy nič neprinieslo a mal som pocit, že išlo len o veľmi zvláštnu vsuvku, no minimálne mi to to dalo dôvod, aby som si spätne pozrel hru Downfall a nejako mal lepšie možnosť nasať udalosti z tej hry. Možno mi to potom dá zmysel. Je treba uznať, že tá časť patrí medzi jeden z najviac hororových momentov, no bez kontextu to pôsobí celkom zvláštne a človek potom sa škrabká na hlave nechápajúc, čo sa práve stalo a čoho sme boli svedkami.
Čo sa ostatného týka, tak musím len pochváliť. Grafika možno nie je najkvalitnejšia, no istým spôsobom to dodáva hre strašidelnejší nádych. Takže to vie využiť ako výhodu. Hudba je skvelá, a kedykoľvek sa objavia nejaké tie desivejšie zvuky, atmosféra sa vie vybičovať na maximum. Dialógy sú veľmi uveriteľné a dabing je na môj vkus solídny. Nikto to podľa mňa nijakým spôsobom neodflákol, ani nič podobné. Teším sa na ďalší titul z dielne tohto štúdia a dúfam, že ich hororové adventúry budú naďalej súčasťou herného sveta. Pretože takéto hry je treba. Treba vedieť desiť, no súčasne podať silné príbehy, ktoré nás zaháknú. A tu funguje oboje. Kvalitná práca.
You Are Empty