Herní výzva 2024: 2. Láska nebeská
Legendárnu Mafiu som kedysi dávno ešte ako tínedžer chvíľu hral, ale nikdy nedohral. Napriek tomu mi v pamäti ostali niektoré izolované hlášky a príbehové zvraty (napríklad, že Frank Salieriho zradí či misia s „kvalitními doutníky“). Hru si totiž obľúbil môj brat a občas som ho pri hraní sledoval. Inak som ale o príbehu vôbec nič nevedel, resp. všetko zabudol. Plneniu hráčskych restov síce neholdujem, ale nedávno som si povedal, že by som mohol Mafiu konečne poriadne rozohrať a dohrať. Predsa len, téma ma lákala a hra je na poli videohier kultovou záležitosťou.
Priznám sa však, že spočiatku som sa do nej vôbec nemohol dostať. Podvedome som očakával „niečo na štýl GTA“, čo ale nemohlo byť ďalej od pravdy. Keďže tvorcovia stavili na väčší realizmus, ovládanie vozidla mi prišlo veľmi ťažkopádne a iste tomu nepridal ani fakt, že som si od hrania na PC už odvykol. Ďalej ma štvala navigácia. Orientovať sa len podľa kompasu znamenalo zmätené blúdenie v uliciach. Našťastie som zistil, že hra má aj mapu, ktorá jazdenie po meste výrazne sprehľadňuje. Postupom času som sa s ovládaním zžil a od nejakej tej štvrtej misie som si Mafiu začal užívať.
Celkom ma prekvapilo, že vlastne nejde o klasický open world (čo som opäť nejako podvedome čakal). Iste, po meste si síce jazdíte, ale vždy v rámci misií. To ma vlastne potešilo. Žiadne zdržiavanie, zbytočné side questy (pár ich tu je, ale nie je nutné ich plniť), collectibles a podobne... Len jasný ťah na bránu. Fajn. Hra ale ponúka aj možnosť „voľnej jazdy“, ktorá ten klasický open world pripomína viac.
Grafika má aj po tých rokoch stále svoj pôvab a hlavne tváre postáv sa vydarili. Nejaké grafické bugy tam síce sú, ale k tým bývam pomerne tolerantný aj pri novších hrách a ani tu mi nevadili. Vykreslenie mesta sa vydarilo a pôsobilo živo a atmosféru danej doby sa tvorcom tiež podarilo vystihnúť.
Scenár a príbeh ako taký sa mi tiež páčil, hoci je to taká gangsterská klasika (niekto by možno povedal klišé). Vzostup a pád mafiána, pravdaže s trochou romantizovania a odkazovania na známe filmové gangsterky. Pre podobnú hru je to však podľa mňa ideálny príbeh. Vzťahy medzi postavami mohli byť aj prepracovanejšie (chýbalo mi väčšie zapojenie Sama a Sára sa mohla v nejakej cutscéne tiež ešte objaviť), ale to je len drobná výhrada.
Dabing je kvalitný, hoci Marek Vašut ako Tommy mi občas prišiel nevýrazný (Paulie vo vypätej situácii vrieska, kde je Sam a Tommy mu odpovedá znudeným monotónnym hlasom, že ho nevidel). Pozitívne hodnotím aj celkom vysokú náročnosť. Tá ma tiež celkom prekvapila. Mafia síce rozhodne nie je žiadna hardcore hra, ale viaceré misie ma solídne potrápili.
Bol som zvyknutý, že pri podobných hrách prechádzam misiami ako nôž maslom, takže ma potešilo, že to nie je úplne piece of cake. Celkovo teda u mňa Mafia rozhodne dostála svojej povesti a som rád, že som si ju zahral. Aj dnes totiž ide o parádny kúsok.
Legendárnu Mafiu som kedysi dávno ešte ako tínedžer chvíľu hral, ale nikdy nedohral. Napriek tomu mi v pamäti ostali niektoré izolované hlášky a príbehové zvraty (napríklad, že Frank Salieriho zradí či misia s „kvalitními doutníky“). Hru si totiž obľúbil môj brat a občas som ho pri hraní sledoval. Inak som ale o príbehu vôbec nič nevedel, resp. všetko zabudol. Plneniu hráčskych restov síce neholdujem, ale nedávno som si povedal, že by som mohol Mafiu konečne poriadne rozohrať a dohrať. Predsa len, téma ma lákala a hra je na poli videohier kultovou záležitosťou.
Priznám sa však, že spočiatku som sa do nej vôbec nemohol dostať. Podvedome som očakával „niečo na štýl GTA“, čo ale nemohlo byť ďalej od pravdy. Keďže tvorcovia stavili na väčší realizmus, ovládanie vozidla mi prišlo veľmi ťažkopádne a iste tomu nepridal ani fakt, že som si od hrania na PC už odvykol. Ďalej ma štvala navigácia. Orientovať sa len podľa kompasu znamenalo zmätené blúdenie v uliciach. Našťastie som zistil, že hra má aj mapu, ktorá jazdenie po meste výrazne sprehľadňuje. Postupom času som sa s ovládaním zžil a od nejakej tej štvrtej misie som si Mafiu začal užívať.
Celkom ma prekvapilo, že vlastne nejde o klasický open world (čo som opäť nejako podvedome čakal). Iste, po meste si síce jazdíte, ale vždy v rámci misií. To ma vlastne potešilo. Žiadne zdržiavanie, zbytočné side questy (pár ich tu je, ale nie je nutné ich plniť), collectibles a podobne... Len jasný ťah na bránu. Fajn. Hra ale ponúka aj možnosť „voľnej jazdy“, ktorá ten klasický open world pripomína viac.
Grafika má aj po tých rokoch stále svoj pôvab a hlavne tváre postáv sa vydarili. Nejaké grafické bugy tam síce sú, ale k tým bývam pomerne tolerantný aj pri novších hrách a ani tu mi nevadili. Vykreslenie mesta sa vydarilo a pôsobilo živo a atmosféru danej doby sa tvorcom tiež podarilo vystihnúť.
Scenár a príbeh ako taký sa mi tiež páčil, hoci je to taká gangsterská klasika (niekto by možno povedal klišé). Vzostup a pád mafiána, pravdaže s trochou romantizovania a odkazovania na známe filmové gangsterky. Pre podobnú hru je to však podľa mňa ideálny príbeh. Vzťahy medzi postavami mohli byť aj prepracovanejšie (chýbalo mi väčšie zapojenie Sama a Sára sa mohla v nejakej cutscéne tiež ešte objaviť), ale to je len drobná výhrada.
Dabing je kvalitný, hoci Marek Vašut ako Tommy mi občas prišiel nevýrazný (Paulie vo vypätej situácii vrieska, kde je Sam a Tommy mu odpovedá znudeným monotónnym hlasom, že ho nevidel). Pozitívne hodnotím aj celkom vysokú náročnosť. Tá ma tiež celkom prekvapila. Mafia síce rozhodne nie je žiadna hardcore hra, ale viaceré misie ma solídne potrápili.
Bol som zvyknutý, že pri podobných hrách prechádzam misiami ako nôž maslom, takže ma potešilo, že to nie je úplne piece of cake. Celkovo teda u mňa Mafia rozhodne dostála svojej povesti a som rád, že som si ju zahral. Aj dnes totiž ide o parádny kúsok.
Marvel's Spider-Man 2
Pro: stále fajn grafika, svet, atmosféra, dabing, misie
Proti: drobné bugy, vzťahy medzi hrdinami mohli byť prepracovanejšie