Niekto mi raz odporúčil Call of the Sea potom čo som ukončila The Witness a hľadala som niečo podobné. Odvtedy uplynula už riadna doba, to nezmenilo ale moju túžbu zahrať si túto hru. Nemôžem povedať, že by som obe hry mohla porovnávať ale v každom prípade mi to odporúčanie veľmi sadlo.

V hre sa stávame manželkou, ktorá sa vyberie hľadať svojho manžela, ktorý sa vydal nájsť liek na jej záhadnú chorobu. To nás privádza na malebný a pestrofarebný ostrov, ktorý postupne odkrýva svoje tajomstvo. To sa skrýva za početnými hádankami, ktoré mi asi do polovice hry nerobili vôbec žiaden problém a neskôr pridali pár minút nutnej úvahy, no nakoniec nespôsobili žiadny veľký zádrhel. (Až na hudobnú hádanku. To je ale dané tým, že ja mám hudobný hluch.)

Hra mala príjemnú dĺžku asi 8-9 hodín, takže mi tá jednoduchosť hlavolamov nerobila ťažkú hlavu a skôr mi spríjemňovala prechod hrou.

Príbeh sám o sebe bol pekný, nevtieravý a podľa toho koľko toho človek našiel vo forme zápiskov, sa toho dozvedel viac či menej. Osobne by som odporúčala si ich prečítať aby mal človek celkový obraz o tom, čo sa v príbehu udialo. Veď predsta ide o príbehovú hru.