Nie je asi nič lepšie, ako objaviť hru, ktorá spojí všetky vaše obľúbené elementy do jednoho celku. Titul, ktorý má v sebe všetky potrebné ingrediencie a dokáže ich ideálne spojiť. Presne do tejto kategórie radím aj Lorelei and the Laser Eyes. Už trailer naznačil, že máme pred sebou veľmi zaujímavé dielo, no napriek tomu je výsledný dojem ešte o niečo lepší, než som si pôvodne predstavoval. Ako sa dá spraviť hra, kde je vašou kľúčovou náplňou riešiť hlavolamy absolútne fascinujúcou?
Náš príbeh začína, keď Lorelei dorazí k obrovskému hotelu s názvom “Letztes Jahr”. Hneď vašou prvou úlohou bude prísť na to, ako si otvoriť bránu a dostať sa dnu. Napriek tomu, že ste boli do hotela pozvaní, niečo tu pôsobí celkom zlovestným dojmom. Akoby sa tu v minulosti niečo stalo. Váš hostiteľ vám prenechá kľúč od izby, no v momente ako sa ocitnete dnu zistíte, že vo vašej posteli spí neznáma starena, zrkadlo je rozbité a vo vedľajšej miestnosti je pustený televízor a všade nakope sú prázdne obaly od starých filmov od režiséra menom Renzo Nero. Ako to všetko súvisí? Čo je vašou úlohou? No predsa nájsť dávno pochovanú pravdu.
Výrazne musím tvorcov v prvom rade pochváliť za spôsob, akým sa rozhodli príbeh podať. Pokiaľ nemáte radi v hrách veľa čítania, možno ostanete sklamaní, keďže tu bude čítanie a skúmanie všetkého čo objavíte doslova kľúčovým elementom. Mnohé dokumenty skrývajú podstatné informácie, ktoré budete neskôr potrebovať a to nielen na pochopenie príbehu. V hre musíte absolvovať tajomný kvíz, v ktorom budete musieť správne odpovedať na otázky členov bratstva. Ak bude odpoveď nesprávna, čaká vás guľka.
V hoteli je takisto veľké množstvo zamknutých dverí, trezorov a hlavolamov, ktoré budete musieť vyriešiť. V zásade by som mohol povedať, že väčšinu z nich by ste mali zvládnuť bez akýchkoľvek väčších problémov. Riešenia máte často na dosah ruky, alebo vám pomôžu zozbierané dokumenty, v ktorých máte podstatné veci podčiarknuté. Navyše platí, že nikto po vás nikdy nebude chcieť nejaké komplikovanejšie postupy. Všetko sú to primárne úlohy, ktoré majú otestovať vašu pozornosť, matematické schopnosti (ak ste v nej nevynikali, pomôže vám kalkulačka) a logiku. Nič viac v tom nie je. Občas sa môže zdať, že riešenie je náročné, no často je najjednoduchšia odpoveď tá správna.
Tvorcovia si taktiež zaslúžia pochvalu za vizuálne spracovanie. Podobne ako v titule Betrayer výrazne oceňujem využitie čiernobieleho zasadenia, ktoré je výrazne obohatené neónovo ružovou a červenou. Tieto farebné kombinácie sú ideálny spôsob ako budovať atmsoféru a navyše si hra takto zachováva svoj jedinečný a neopakovateľný vizuálny štýl. Možno sa vám spočiatku môže zdať, že červenej a ružovej je tu málo, no v momente ako sa ocitnete v neónovo ladenom laserovom labyrinte, všetko sa zmení. Dokonca možno budete aj chvíľu radi, keď si vaše oči od tej žiarivej ružovej oddýchnu. Navyše je treba povedať, že prostredie hotela je skvele nadizajnované, postavy vyzerajú solídne a nestretol som sa ani s žiadnymi nepríjemnými grafickými glitchmi.
Atmosféra je v celom prostredí excelentná. Hra je spracovaná v kvalitne temnom štýle, ktorému následne tá veľká dávka neónovo ružovej vie pridať ešte niekoľko bodov. Navyše si počas hry uvedomíte, že tu nie ste úplne sami, hoci vám to spočiatku tak príde. V niektorých chvíľach sa pri vás objaví váš hostiteľ a nikdy si nemôžete byť úplne istý, aké má s vami vlastne úmysly. Aby toho ale nebolo málo, tak neskôr sa okolo vás začnú objavovať aj postavy, ktoré majú namiesto tváre časť labyrintovej mapy a presunú vás do vypočúvacej miestnosti, v ktorej budete musieť správne odpovedať na ich otázku. Inak vás opäť čaká guľka a nabehne vám koniec hry. Mal by som ešte aj dodať, že počas hry sa ocitnete v deviatich takýchto miestnostiach, a každá z týchto postáv má namiesto hlavy inú časť mapy. Považujem to za veľmi kvalitný detail, ktorý možno niektorí prehliadnu.
Vrátim sa ale ešte k spomínaným hlavolamom, pretože hra má toho v sebe viac, než len odomykanie zámkov, hľadanie kľúčov, zadávanie číselného kódu, alebo nejakú ľahkú matematiku. Reálne ponúka veľké množstvo najrozličnejších hlavolamov, ktoré môžu mať akúkoľvek podobu Diskety do počítača obsahujú skryté odkazy, vyskúšate si zahrať videohry pre špeciálnu konzolu LASER-I, budete musieť zistiť správne fázy mesiaca, hrať na klavír, a dokonca aj nájsť využitie na zvonček vo výťahu. To tlačidlo tu predsa musí mať, nejakú funkciu, že?
Mal by som spomenúť aj ovládanie, z ktorého mám trochu zmiešané pocity. Hru môžete ovládať pomocou klávesnice, alebo ovládača. Oboje má svoje plusy aj mínusy. Klávesnica funguje v princípe úplne skvele, no trochu mi prekáža, že pre myš nenašli tvorcovia žiadne využitie. Hra je tak dimenzovaná pre jednu ruku, avšak ja ich radšej používam obe. Tento problém síce fixuje ovládač, ktorý má ale zase iný problém. Konkrétne počas skúmania hier pre LASER-I. Hra v tomto smere totiž nerozlišuje smer, akým je vaša postava otočená, páčky vás pokojne môžu nechať točiť sa v kruhu, alebo budete celú dobu kráčať dozadu. Dá sa na to síce naučiť, no v tomto ohľade funguje klávesnica prirodzenejšie.
Veľkým prekvapením pre mňa bol aj celkový rozsah hotela, v ktorom sa hra odohráva. Letztes Jahr sa môže zdať ako miesto, v ktorom čoskoro nebudete mať čo robiť, no za veľkým množstvom zamknutých dverí sa nenachádzajú len nové miestnosti, no niektoré kľúče vám rovno otvoria celé krídlo. Dostanete sa tak do úplne nových priestorov, ktoré ste predtým vôbec nemali možnosť vidieť a postupne si uvedomíte, že keď spočítate pivnicu, jednotlivé 3 poschodia a k tomu ešte aj pár priestorov na povale, budete tu môcť preskúmať určite minimálne 70 – 100 oblastí. Počítam do toho izby, chodby a všetky ostatné priestory, ktoré sa v hoteli nachádzajú. Hra však ponúka dostatok priestoru na skúmanie aj mimo priestorov hotela.
Do toho všetkého musím ešte započítať aj vynikajúci soundtrack. Titulná pieseň Laser Eyes, ktorú budete môcť zahrať na klavíri, je absolútne fenomenálna, no nezaostávajú za ňou ani ostatné skladby, ktoré viete v hoteli spúšťať pomocou vinylových platní. Všade, kde objavíte starý fonograf, budete si môcť spustiť skutočne lahodné inštrumentálne melódie, ktoré veľmi dobre zapadajú do doby, v ktorej sa má odohrávať príbeh.
Je tu však ešte jeden element, ktorý si zaslúži veľkú pochvalu. Konkrétne ide o skutočnosť, že každý si môže celú hru prejsť svojim vlastným štýlom, v inom poradí rozlúštiť jednotlivé hádanky a dočkať sa jemne odlišného zážitku. Hra nie je lineárna, no ani v jednej chvíli mi to neprekážalo. Hádanky navyše budú meniť riešenia, alebo rozličné dvere môžu zmeniť zámky, otázky ozbrojených protivníkov budú trochu iné a podobne. Nikto sa teda nedočká totožného zážitku. Každý si môže hru prejsť a vychutnať svojim vlastným štýlom a prejsť svojim vlastným tempom.
K dispozícii máte aj automaty s kávou, ktoré vám neskôr môžu veľmi dobre pomôcť. Keď je potrebné, máte možnosť použiť toaletu a rozhodnúť sa, či si chcete aj umyť ruky. Hra prostredníctvom logu sleduje a zaznamenáva všetky vaše kroky a môžete tak vidieť svoj celkový progres a aký čas vám všetko trvalo. Počítače v hre vám umožňujú vidieť aj to, koľko dolárov ste ešte v jednotlivých lokalitách prehliadli. Kedykoľvek môžete pred hotelom pohladkať psa, ktorý vás má očividne rád. Dozviete sa dokonca i fiktívne životopisy dvoch veľmi zaujímavých postáv a spoznáte aj ich finálny osud. Ako ich oboch spojil film, ktorý sa pokúšali natočiť, a ako to nakoniec celé vyústilo v niečo veľmi smutné. Niečo, čo sa dá vidieť len laserovými očami.
Ak to teda z mojich slov nebolo úplne jednoznačné, Lorelei and the Laser Eyes vnímam ako jeden z tohtoročných herných highlightov. Hra skvele pracuje so svojim príbehom a atmosférou, hlavolamy majú adekvátnu náročnosť, obsahuje skvelú hudbu, veľkú dávku zaujímavého lore a mojim zbožným želaním na záver je, aby tvorcovia zo Simogo v budúcnosti prišli s niečím podobným. Nevidím predpoklad k tomu, aby sa hra dočkala pokračovania, no podobne ladený titul s veľkou dávkou rébusov, matematických úloh a nejakej tej mágie chcem niekedy zažiť znovu. Ak ste rovnaký milovník atmosferických hororov a escape room titulov, toto je absolútna povinnosť. Jediní, ktorým titul nebude imponovať sú hráči, ktorých nebaví lúštenie hádaniek a hlavolamov. Napriek tomu si však myslím, že ide o hru, ktorú by ste tento rok určite nemali prehliadnuť a zabaví vás minimálne na 12 – 15 hodín. Len tak ďalej.
Náš príbeh začína, keď Lorelei dorazí k obrovskému hotelu s názvom “Letztes Jahr”. Hneď vašou prvou úlohou bude prísť na to, ako si otvoriť bránu a dostať sa dnu. Napriek tomu, že ste boli do hotela pozvaní, niečo tu pôsobí celkom zlovestným dojmom. Akoby sa tu v minulosti niečo stalo. Váš hostiteľ vám prenechá kľúč od izby, no v momente ako sa ocitnete dnu zistíte, že vo vašej posteli spí neznáma starena, zrkadlo je rozbité a vo vedľajšej miestnosti je pustený televízor a všade nakope sú prázdne obaly od starých filmov od režiséra menom Renzo Nero. Ako to všetko súvisí? Čo je vašou úlohou? No predsa nájsť dávno pochovanú pravdu.
Výrazne musím tvorcov v prvom rade pochváliť za spôsob, akým sa rozhodli príbeh podať. Pokiaľ nemáte radi v hrách veľa čítania, možno ostanete sklamaní, keďže tu bude čítanie a skúmanie všetkého čo objavíte doslova kľúčovým elementom. Mnohé dokumenty skrývajú podstatné informácie, ktoré budete neskôr potrebovať a to nielen na pochopenie príbehu. V hre musíte absolvovať tajomný kvíz, v ktorom budete musieť správne odpovedať na otázky členov bratstva. Ak bude odpoveď nesprávna, čaká vás guľka.
V hoteli je takisto veľké množstvo zamknutých dverí, trezorov a hlavolamov, ktoré budete musieť vyriešiť. V zásade by som mohol povedať, že väčšinu z nich by ste mali zvládnuť bez akýchkoľvek väčších problémov. Riešenia máte často na dosah ruky, alebo vám pomôžu zozbierané dokumenty, v ktorých máte podstatné veci podčiarknuté. Navyše platí, že nikto po vás nikdy nebude chcieť nejaké komplikovanejšie postupy. Všetko sú to primárne úlohy, ktoré majú otestovať vašu pozornosť, matematické schopnosti (ak ste v nej nevynikali, pomôže vám kalkulačka) a logiku. Nič viac v tom nie je. Občas sa môže zdať, že riešenie je náročné, no často je najjednoduchšia odpoveď tá správna.
Tvorcovia si taktiež zaslúžia pochvalu za vizuálne spracovanie. Podobne ako v titule Betrayer výrazne oceňujem využitie čiernobieleho zasadenia, ktoré je výrazne obohatené neónovo ružovou a červenou. Tieto farebné kombinácie sú ideálny spôsob ako budovať atmsoféru a navyše si hra takto zachováva svoj jedinečný a neopakovateľný vizuálny štýl. Možno sa vám spočiatku môže zdať, že červenej a ružovej je tu málo, no v momente ako sa ocitnete v neónovo ladenom laserovom labyrinte, všetko sa zmení. Dokonca možno budete aj chvíľu radi, keď si vaše oči od tej žiarivej ružovej oddýchnu. Navyše je treba povedať, že prostredie hotela je skvele nadizajnované, postavy vyzerajú solídne a nestretol som sa ani s žiadnymi nepríjemnými grafickými glitchmi.
Atmosféra je v celom prostredí excelentná. Hra je spracovaná v kvalitne temnom štýle, ktorému následne tá veľká dávka neónovo ružovej vie pridať ešte niekoľko bodov. Navyše si počas hry uvedomíte, že tu nie ste úplne sami, hoci vám to spočiatku tak príde. V niektorých chvíľach sa pri vás objaví váš hostiteľ a nikdy si nemôžete byť úplne istý, aké má s vami vlastne úmysly. Aby toho ale nebolo málo, tak neskôr sa okolo vás začnú objavovať aj postavy, ktoré majú namiesto tváre časť labyrintovej mapy a presunú vás do vypočúvacej miestnosti, v ktorej budete musieť správne odpovedať na ich otázku. Inak vás opäť čaká guľka a nabehne vám koniec hry. Mal by som ešte aj dodať, že počas hry sa ocitnete v deviatich takýchto miestnostiach, a každá z týchto postáv má namiesto hlavy inú časť mapy. Považujem to za veľmi kvalitný detail, ktorý možno niektorí prehliadnu.
Vrátim sa ale ešte k spomínaným hlavolamom, pretože hra má toho v sebe viac, než len odomykanie zámkov, hľadanie kľúčov, zadávanie číselného kódu, alebo nejakú ľahkú matematiku. Reálne ponúka veľké množstvo najrozličnejších hlavolamov, ktoré môžu mať akúkoľvek podobu Diskety do počítača obsahujú skryté odkazy, vyskúšate si zahrať videohry pre špeciálnu konzolu LASER-I, budete musieť zistiť správne fázy mesiaca, hrať na klavír, a dokonca aj nájsť využitie na zvonček vo výťahu. To tlačidlo tu predsa musí mať, nejakú funkciu, že?
Mal by som spomenúť aj ovládanie, z ktorého mám trochu zmiešané pocity. Hru môžete ovládať pomocou klávesnice, alebo ovládača. Oboje má svoje plusy aj mínusy. Klávesnica funguje v princípe úplne skvele, no trochu mi prekáža, že pre myš nenašli tvorcovia žiadne využitie. Hra je tak dimenzovaná pre jednu ruku, avšak ja ich radšej používam obe. Tento problém síce fixuje ovládač, ktorý má ale zase iný problém. Konkrétne počas skúmania hier pre LASER-I. Hra v tomto smere totiž nerozlišuje smer, akým je vaša postava otočená, páčky vás pokojne môžu nechať točiť sa v kruhu, alebo budete celú dobu kráčať dozadu. Dá sa na to síce naučiť, no v tomto ohľade funguje klávesnica prirodzenejšie.
Veľkým prekvapením pre mňa bol aj celkový rozsah hotela, v ktorom sa hra odohráva. Letztes Jahr sa môže zdať ako miesto, v ktorom čoskoro nebudete mať čo robiť, no za veľkým množstvom zamknutých dverí sa nenachádzajú len nové miestnosti, no niektoré kľúče vám rovno otvoria celé krídlo. Dostanete sa tak do úplne nových priestorov, ktoré ste predtým vôbec nemali možnosť vidieť a postupne si uvedomíte, že keď spočítate pivnicu, jednotlivé 3 poschodia a k tomu ešte aj pár priestorov na povale, budete tu môcť preskúmať určite minimálne 70 – 100 oblastí. Počítam do toho izby, chodby a všetky ostatné priestory, ktoré sa v hoteli nachádzajú. Hra však ponúka dostatok priestoru na skúmanie aj mimo priestorov hotela.
Do toho všetkého musím ešte započítať aj vynikajúci soundtrack. Titulná pieseň Laser Eyes, ktorú budete môcť zahrať na klavíri, je absolútne fenomenálna, no nezaostávajú za ňou ani ostatné skladby, ktoré viete v hoteli spúšťať pomocou vinylových platní. Všade, kde objavíte starý fonograf, budete si môcť spustiť skutočne lahodné inštrumentálne melódie, ktoré veľmi dobre zapadajú do doby, v ktorej sa má odohrávať príbeh.
Je tu však ešte jeden element, ktorý si zaslúži veľkú pochvalu. Konkrétne ide o skutočnosť, že každý si môže celú hru prejsť svojim vlastným štýlom, v inom poradí rozlúštiť jednotlivé hádanky a dočkať sa jemne odlišného zážitku. Hra nie je lineárna, no ani v jednej chvíli mi to neprekážalo. Hádanky navyše budú meniť riešenia, alebo rozličné dvere môžu zmeniť zámky, otázky ozbrojených protivníkov budú trochu iné a podobne. Nikto sa teda nedočká totožného zážitku. Každý si môže hru prejsť a vychutnať svojim vlastným štýlom a prejsť svojim vlastným tempom.
K dispozícii máte aj automaty s kávou, ktoré vám neskôr môžu veľmi dobre pomôcť. Keď je potrebné, máte možnosť použiť toaletu a rozhodnúť sa, či si chcete aj umyť ruky. Hra prostredníctvom logu sleduje a zaznamenáva všetky vaše kroky a môžete tak vidieť svoj celkový progres a aký čas vám všetko trvalo. Počítače v hre vám umožňujú vidieť aj to, koľko dolárov ste ešte v jednotlivých lokalitách prehliadli. Kedykoľvek môžete pred hotelom pohladkať psa, ktorý vás má očividne rád. Dozviete sa dokonca i fiktívne životopisy dvoch veľmi zaujímavých postáv a spoznáte aj ich finálny osud. Ako ich oboch spojil film, ktorý sa pokúšali natočiť, a ako to nakoniec celé vyústilo v niečo veľmi smutné. Niečo, čo sa dá vidieť len laserovými očami.
Ak to teda z mojich slov nebolo úplne jednoznačné, Lorelei and the Laser Eyes vnímam ako jeden z tohtoročných herných highlightov. Hra skvele pracuje so svojim príbehom a atmosférou, hlavolamy majú adekvátnu náročnosť, obsahuje skvelú hudbu, veľkú dávku zaujímavého lore a mojim zbožným želaním na záver je, aby tvorcovia zo Simogo v budúcnosti prišli s niečím podobným. Nevidím predpoklad k tomu, aby sa hra dočkala pokračovania, no podobne ladený titul s veľkou dávkou rébusov, matematických úloh a nejakej tej mágie chcem niekedy zažiť znovu. Ak ste rovnaký milovník atmosferických hororov a escape room titulov, toto je absolútna povinnosť. Jediní, ktorým titul nebude imponovať sú hráči, ktorých nebaví lúštenie hádaniek a hlavolamov. Napriek tomu si však myslím, že ide o hru, ktorú by ste tento rok určite nemali prehliadnuť a zabaví vás minimálne na 12 – 15 hodín. Len tak ďalej.
Dungeons of Hinterberg