Každý, kto je zoznámený s tvorbou bratov Coenovcov, dobre vie, že keď si vybehne kúpiť mlieko, môže sa mu stať veľa nemilých vecí. A hra s podivným názvom Milk Inside a Bag of Milk Inside a Bag of Milk toto pravidlo ctí. K tejto drobnosti som sa dostal náhodným prezeraním Steamu. Nevedel som o nej nič, ale zaujal ma názov, navyše bola v akcii za nejakých 70 centov. S vizuálnymi novelami síce skúsenosti nemám, ale tak prečo to neskúsiť?
A rozhodne ide o zaujímavý zážitok. Slovo zážitok treba podčiarknuť, pretože hra naozaj pozostáva hlavne z čítania hrdinkiných myšlienok. Nejaké voľby hráč síce urobiť môže, ale vo výsledku nemajú príliš veľký vplyv (hoci je možné dopracovať sa aj k bad endingu). Vadí to, nevadí to? Vlastne ani neviem, ale môžem povedať, že som si túto hru užil. A to hlavne vďaka jej znepokojivej a hororovej atmosfére, ktorá je naozaj veľmi hustá. Páčilo sa mi tiež, ako citlivo a nenútene sa Kryukovi podarilo zobraziť vnútro psychicky rozorvanej hrdinky.
Hra je kratučká (cca 15 minút), takže skôr by jej pristalo označenie vizuálna poviedka, resp. mikro-poviedka. A rozhodne je zaujímavé, aké nepríjemné pocity dokázal autor vydolovať z úplne banálnej situácie (návšteva obchodu, kúpa mlieka a návrat domov).
Takže za mňa spokojnosť, hoci chápem, že mnohí hráči na konci len pozdvihnú obočie a povedia si: „A to bolo akože všetko?!“ Mne to stačilo a celkom ma to nabudilo kúpiť si nielen sequel, ale porozhliadnuť sa aj po ďalších vizuálnych novelách (kto by to bol povedal!). Čo je rozhodne úspech.
A rozhodne ide o zaujímavý zážitok. Slovo zážitok treba podčiarknuť, pretože hra naozaj pozostáva hlavne z čítania hrdinkiných myšlienok. Nejaké voľby hráč síce urobiť môže, ale vo výsledku nemajú príliš veľký vplyv (hoci je možné dopracovať sa aj k bad endingu). Vadí to, nevadí to? Vlastne ani neviem, ale môžem povedať, že som si túto hru užil. A to hlavne vďaka jej znepokojivej a hororovej atmosfére, ktorá je naozaj veľmi hustá. Páčilo sa mi tiež, ako citlivo a nenútene sa Kryukovi podarilo zobraziť vnútro psychicky rozorvanej hrdinky.
Hra je kratučká (cca 15 minút), takže skôr by jej pristalo označenie vizuálna poviedka, resp. mikro-poviedka. A rozhodne je zaujímavé, aké nepríjemné pocity dokázal autor vydolovať z úplne banálnej situácie (návšteva obchodu, kúpa mlieka a návrat domov).
Takže za mňa spokojnosť, hoci chápem, že mnohí hráči na konci len pozdvihnú obočie a povedia si: „A to bolo akože všetko?!“ Mne to stačilo a celkom ma to nabudilo kúpiť si nielen sequel, ale porozhliadnuť sa aj po ďalších vizuálnych novelách (kto by to bol povedal!). Čo je rozhodne úspech.
Pro: nápad, atmosféra
Proti: je to predsa len až príliš krátke