Možno budem jediný, ktorý to tak vníma, no Jazz Jackrabbit 2 je pre mňa obrovský posun vpred oproti pôvodnej hre. Levely sú solídnejšie nadizajnované, máme tu na výber dve hrateľné postavy, hudba je fantastická, zbrane sú solídne a najmä sú levely snímané z väčšej diaľky, čo robí hru oveľa prehľadnejšou. Jedným z mojich najväčších problémov s originálnou hrou bola práve skutočnosť, že napriek solídnemu tempu tu hrozili často kolízie s nepriateľmi. A navyše už tu nemáte žiadne časové limity, do ktorých musíte levelom prejsť. Máte čas si nájsť vlastné tempo.
Mal by som však asi ešte povedať, že prvýkrát som sa s touto hernou sériou stretol práve tu. Pokiaľ ste najprv hrali jednotku a je k nej vaša nostalgia oveľa silnejšia, viem to pochopiť. Možno aj z toho titulu mám ja túto hru radšej. No keď si obe hry dám vedľa seba, tak musím férovo uznať, že vo všetkých ohľadoch je pokračovanie spracované lepšie a je viac vychytané v oblasti detailov. Jediné, čo by som povedal, že mala jednotka urobené lepšie boli bonusové levely, ktoré ste mohli odblokovať a získať jeden extra život. Inak vidím všade posun vpred.
Kapitoly už tentokrát nemáte rozdelené od seba. Miesto toho musíte ísť od začiatku a postupným prechádzaním levelov odomknete ďalšie levely. No beriete si so sebou aj všetky dovtedy nazbierané body a zbrane. K dispozícii je aj viac boss súbojov. Každá kapitola je rozčlenená na 3 úseky a poväčšinou platí, že každý tento úsek má svojho vlastného bossa. Ako som ale povedal, poväčšinou, nakoľko sú aj levely, ktoré ich buď nemajú, alebo ich dostali až v neskorších verziách hry.
Soundtrack patrí medzi moje absolútne najobľúbenejšie vo svete viedohier. Keby mi pustíte ktorúkoľvek z týchto skladib, vedel by som vám presne povedať, do ktorého tematického celku bola zaradená a je tu aj niekoľko skutočne skvelých melodických highlightov. Hudba je aj veľmi veľký dôvod, pre ktoré som sa rád do tejto hry opätovne vracal a prechádzal si ju znovu aj na vyššej obtiažnosti. Skladby sú neuveriteľne chytľavé, každá má úplne iný tón a veľmi dobre vie ladiť s atmosférou, ktorú sa level snaží vybudovať.
No a nakoniec je super, že každá postava má úplne odlišný štýl hry. Jazz dokáže použiť svoje uši ako vrtuľu a urobiť výpad ako superman, kým Spaz dokáže vo vzduchu urobiť ešte jeden skok a jeho špeciálny útok je poriadna kopačka, ktorá odrovná všetko naokolo. Dáva to možnosti nájsť si svoj vlastný obľúbený štýl hry, prípadne to hrať aj s priateľom na split screene ako dvojica, pričom si každý zvolí tú svoju obľúbenú postavu. V tomto ohľade je super, že niektoré levely majú aj viacero ciest. Každá postava si pôjde tou svojou, až kým sa niekde v strede cesty nepretnú. Dá sa tak aj súťažiť o to, kto si vychytí v hre ten parádny bonus.
Ak by som mal byť ale skutočne objektívny, hra si asi reálne tých 100% nezaslúži. Dali by sa nájsť veci, ktoré úplne vychytané neboli, no čisto zo skutočnosti, že je to jedna z mojich pamätných hier z detstva tu hrá svoju úlohu aj nostalgia. Ak by ma tá hra tak nebavila, nebol by som schopný ju prejsť znovu a znovu asi aj 20x, aby som si opäť užil spomienky svojho detstva. Z toho titulu jej tie extra body z lásky dám. Pre tú nefalšovanú radosť z hrania, ktorú mi Jazz Jacrabbit 2 priniesol.
Mal by som však asi ešte povedať, že prvýkrát som sa s touto hernou sériou stretol práve tu. Pokiaľ ste najprv hrali jednotku a je k nej vaša nostalgia oveľa silnejšia, viem to pochopiť. Možno aj z toho titulu mám ja túto hru radšej. No keď si obe hry dám vedľa seba, tak musím férovo uznať, že vo všetkých ohľadoch je pokračovanie spracované lepšie a je viac vychytané v oblasti detailov. Jediné, čo by som povedal, že mala jednotka urobené lepšie boli bonusové levely, ktoré ste mohli odblokovať a získať jeden extra život. Inak vidím všade posun vpred.
Kapitoly už tentokrát nemáte rozdelené od seba. Miesto toho musíte ísť od začiatku a postupným prechádzaním levelov odomknete ďalšie levely. No beriete si so sebou aj všetky dovtedy nazbierané body a zbrane. K dispozícii je aj viac boss súbojov. Každá kapitola je rozčlenená na 3 úseky a poväčšinou platí, že každý tento úsek má svojho vlastného bossa. Ako som ale povedal, poväčšinou, nakoľko sú aj levely, ktoré ich buď nemajú, alebo ich dostali až v neskorších verziách hry.
Soundtrack patrí medzi moje absolútne najobľúbenejšie vo svete viedohier. Keby mi pustíte ktorúkoľvek z týchto skladib, vedel by som vám presne povedať, do ktorého tematického celku bola zaradená a je tu aj niekoľko skutočne skvelých melodických highlightov. Hudba je aj veľmi veľký dôvod, pre ktoré som sa rád do tejto hry opätovne vracal a prechádzal si ju znovu aj na vyššej obtiažnosti. Skladby sú neuveriteľne chytľavé, každá má úplne iný tón a veľmi dobre vie ladiť s atmosférou, ktorú sa level snaží vybudovať.
No a nakoniec je super, že každá postava má úplne odlišný štýl hry. Jazz dokáže použiť svoje uši ako vrtuľu a urobiť výpad ako superman, kým Spaz dokáže vo vzduchu urobiť ešte jeden skok a jeho špeciálny útok je poriadna kopačka, ktorá odrovná všetko naokolo. Dáva to možnosti nájsť si svoj vlastný obľúbený štýl hry, prípadne to hrať aj s priateľom na split screene ako dvojica, pričom si každý zvolí tú svoju obľúbenú postavu. V tomto ohľade je super, že niektoré levely majú aj viacero ciest. Každá postava si pôjde tou svojou, až kým sa niekde v strede cesty nepretnú. Dá sa tak aj súťažiť o to, kto si vychytí v hre ten parádny bonus.
Ak by som mal byť ale skutočne objektívny, hra si asi reálne tých 100% nezaslúži. Dali by sa nájsť veci, ktoré úplne vychytané neboli, no čisto zo skutočnosti, že je to jedna z mojich pamätných hier z detstva tu hrá svoju úlohu aj nostalgia. Ak by ma tá hra tak nebavila, nebol by som schopný ju prejsť znovu a znovu asi aj 20x, aby som si opäť užil spomienky svojho detstva. Z toho titulu jej tie extra body z lásky dám. Pre tú nefalšovanú radosť z hrania, ktorú mi Jazz Jacrabbit 2 priniesol.
Unknown 9: Awakening