Vzhľadom na to, že rád skúšam nové a pre mňa netypické žánre, rozhodol som sa trochu ponoriť do sveta textových adventúr. Tie ma vždy celkom lákali a pripadali mi zaujímavé. Nastal teda čas vyskúšať si nejakú na vlastnej koži. 9:05 som zvolil preto, lebo ho miestny expert na textovky Artran na svojom profile odporúčal ako ideálny kúsok pre začiatočníkov.

Spočiatku som ale mal dosť problém sa v hre vyznať. Nešlo o jazykovú bariéru, všetkému som rozumel, ale tak úplne som nechápal základné mechaniky a to, ako to vlastne v textovkách chodí. Zadával som príliš krkolomné a zložité príkazy, ktoré systém nerozpoznal, netušil som, že predmety môžem aj bližšie skúmať (napr. otvoriť peňaženku), neskôr som sa zasekol v kúpeľni a nedokázal som sa dostať do sprchy, hoci som si šaty vyzliekol.

Až vďaka návodu som zistil, že oblečenie si nestačí vyzliecť, ale treba ho aj položiť. Skrátka mi dosť trvalo, kým som si na toto všetko zvykol. Keď sa tak ale stalo, tak som si hru dosť užil. Nechtiac sa mi dokonca podarilo dosiahnuť tri rôzne konce (havaroval som a zomrel, na druhýkrát som ušiel z mesta a až na tretí raz som dosiahol koniec, ktorý autor zamýšľal).

Príbeh sa mi páčil, jednoduchá situácia, veľmi pekne vykreslená a na záver fajn zvrat, ktorý som nečakal. Hra vo mne vyvolala túžbu siahnuť aj po ďalších textovkách, čo je asi najlepšie vysvedčenie, ktoré jej môžem udeliť. Ako isté negatívum by sa mohlo brať, že je to naozaj len jednohubka, ktorá slúži primárne na zoznámenie sa s týmto žánrom. Mne to ale neprekážalo.