O Castle of Heart som sa dočítal, že jeho tvorcovia sa inšpirovali Dark Souls. To by ma zaujímalo, v čom presne... Hra síce svojou estetikou DS môže evokovať, ale inak je postavená na úplne odlišných princípoch. Dokonca nie je ani nejako zvlášť náročná (a na easy obtiažnosť už vôbec nie). Vo výsledku je to viac-menej klasická akčná plošinovka.
Príbeh je jednoduchý. Zlý čarodejník unesie milú kamenného rytiera a ten sa ju vydáva zachrániť. Čo si budeme hovoriť, nie je to úplne najsofistikovanejší kus, ale tak dobre, tieto hry osobne hrám pre iné kvality. Hráč teda musí prejsť celkom 20-timi levelmi, poraziť pár bossov a na konci zlého mága. Dialógy sú dosť tragické a celkovo to po stránke príbehu pôsobí, akoby to niekto zlepil počas jedného popoludnia. Ale ako vravím, ak by bola hra zábava, nevadilo by mi to. Žiaľ, nie je.
Prostredie je celkom vydarené a dokonca aj dobre funguje ten 3D háv v žánri, ktorý býva väčšinou 2D. Grafika je tiež v pohode. Súboje sa ale nevydarili a sú otravné a nudné. O nejakej stratégii pri nich nemôže byť ani reč, človek sa proste len otrávene presekáva dopredu. Zaujímavosťou je, že hráčovi postupne ubúda zdravie. A to stále, teda aj keď naňho nikto neútočí. Zdravie sa zvyšuje práve zabíjaním nepriateľov, prípadne zbieraním plazmy z truhlíc/bední. Cieľom je v zásade čo najrýchlejšie dobehnúť k checkpointu, ktorý zdravie zase naplní.
Niekomu by to mohlo pripadať ako mimoriadne obmedzujúce, ale me to vlastne ani nevadilo. Checkpointov je totiž dostatok a v tomto ohľade som nemal výraznejšie problémy.
Poznámka na okraj: čo ma neskutočne štvalo, bol hnusný pípajúci zvuk, ktorý zaznie pri každej smrti. Pôsobilo to ako vystrihnuté z nejakej grotesky. Takýto efekt by sa hodil možno do Maria, ale v dark fantasy pôsobí ako päsť na oko. Navyše to mimoriadne otravuje, hlavne keď musíte nejakú komplikovanejšiu pasáž opakovať.
Takže teda: dohrať sa to dalo, ale žeby to bola nejaká veľká švanda, to sa povedať nedá. Keďže som hru kúpil v zľave za nejakých 99 centov, tak ma to ale príliš nemrzelo. Prípadným záujemcom tiež odporúčam počkať na výpredaj.
Príbeh je jednoduchý. Zlý čarodejník unesie milú kamenného rytiera a ten sa ju vydáva zachrániť. Čo si budeme hovoriť, nie je to úplne najsofistikovanejší kus, ale tak dobre, tieto hry osobne hrám pre iné kvality. Hráč teda musí prejsť celkom 20-timi levelmi, poraziť pár bossov a na konci zlého mága. Dialógy sú dosť tragické a celkovo to po stránke príbehu pôsobí, akoby to niekto zlepil počas jedného popoludnia. Ale ako vravím, ak by bola hra zábava, nevadilo by mi to. Žiaľ, nie je.
Prostredie je celkom vydarené a dokonca aj dobre funguje ten 3D háv v žánri, ktorý býva väčšinou 2D. Grafika je tiež v pohode. Súboje sa ale nevydarili a sú otravné a nudné. O nejakej stratégii pri nich nemôže byť ani reč, človek sa proste len otrávene presekáva dopredu. Zaujímavosťou je, že hráčovi postupne ubúda zdravie. A to stále, teda aj keď naňho nikto neútočí. Zdravie sa zvyšuje práve zabíjaním nepriateľov, prípadne zbieraním plazmy z truhlíc/bední. Cieľom je v zásade čo najrýchlejšie dobehnúť k checkpointu, ktorý zdravie zase naplní.
Niekomu by to mohlo pripadať ako mimoriadne obmedzujúce, ale me to vlastne ani nevadilo. Checkpointov je totiž dostatok a v tomto ohľade som nemal výraznejšie problémy.
Poznámka na okraj: čo ma neskutočne štvalo, bol hnusný pípajúci zvuk, ktorý zaznie pri každej smrti. Pôsobilo to ako vystrihnuté z nejakej grotesky. Takýto efekt by sa hodil možno do Maria, ale v dark fantasy pôsobí ako päsť na oko. Navyše to mimoriadne otravuje, hlavne keď musíte nejakú komplikovanejšiu pasáž opakovať.
Takže teda: dohrať sa to dalo, ale žeby to bola nejaká veľká švanda, to sa povedať nedá. Keďže som hru kúpil v zľave za nejakých 99 centov, tak ma to ale príliš nemrzelo. Prípadným záujemcom tiež odporúčam počkať na výpredaj.
Milk Outside a Bag of Milk Outside a Bag of Milk
Pro: vizuál
Proti: súboje, nudní nepriatelia, málo bossov, žiadna veľká výzva