Po viac ako 80 hodinách môžem hovoriť hotovo a máme pred sebou určite horúceho kandidáta na hru roka. Metaphor: ReFantazio je vo veľa ohľadoch fantastický titul. Skvele napísaný, vynikajúca hrateľnosť, zapamätateľné postavy a súboje, ktoré vedia byť občas nervydrásajúce. Ku koncu možno až trochu moc, ale to je na trochu inú debatu. Myslím si, že pokiaľ máte radi japonské RPG a obzvlásť hernú sériu Persona, tak Metaphor bude presne ten titul, ktorý si užijete na sto percent. Možno sa to dokonca stane aj vašou hrou roka.
Vo februári som sa venoval Persona 3 Reload, čo bolo moje prvé stretnutie so štúdiom Atlus. Hra ma skutočne v mnohom nadchla, no po tom ako som mal možnosť hrať Metaphor som si uvedomil, že niektoré veci boli predsa len trochu poslabšie. V prvom rade je super, že tentokrát sú dungeony lepšie previazané s príbehom a budú konkrétne nadizajnované pre daný účel. Je to určite lepšie ako mať niekoľko poschodí v Tartaruse, ktoré sa budú generovať náhodne a budú v nich aj náhodní nepriatelia. Tentokrát to pôsobí všetko oveľa intenzívnejšie a najmä mám pocit, že aj samotné dungeony posúvajú celkovú príbehovú rovinu. Čo som pochopil, tak tento spôsob bol použitý aj v Persona 5 a výrazne to zlepšilo atmosféru hry.
Súboje fungujú veľmi podobne, hoci tentokrát s využitím slabiny nezískate možnosť použiť špeciálny výpad proti protivníkovi. To je na jednej strane trochu škoda, nakoľko to prispievalo k určitým výhodám, no aj tu sa dočkáte iných výhod. Slabších protivníkov tentokrát môžete jedoducho rozsekať a získať tým rýchlo nejaké tie body EXP, pričom silnejších stále musíte dostať do skupinového súboja. Tam je ideálne získať výhodu tým, že protivníkov napadnete ako prví a nebudú môcť následne jedno kolo útočiť, nakoľko budú zmätení. Ak sa vám ich navyše podarí zdolať bez toho, aby vám ubrali akúkoľvek energiu, budete odmenení nejakými tými bodmi EXP navyše.
Boss súboje s "humans" sú tiež dosť dobré. Tieto tvory majú často viacero miest, na ktoré môžete útočiť a je potrebné vedieť, čo je najlepšia technika alebo akým spôsobom ho dostať do úzkych. Je tiež fascinujúce, že tieto tvory sa volajú "človekovia" čo posúva aj príbeh do trochu novej roviny. Každopádne má to svoj význam a dôvod, ktorý sa dozviete v hre neskôr. Nebudem dávať žiadne zásadnejšie spoilery, no aspoň by som mohol spomenúť, že všetko je to previazané s emóciami. To je v podstate aj hlavná myšlienka hry.
Ostatné veci viac-menej budete poznať z predošlých hier Persony. Opäť tu máte tajomnú miestnosť s tajomnou postavou (no narozdiel od Igora má More aj svoj vlastný príbeh, ktorý je vskutku zaujímavý), namiesto Person tu budete odblokovávať "Archetypy" a skúsenosťami budete odblokovávať nové a silnejšie. V podstate to ide trochu ruka v ruke. Preto aj hovorím, že ak vás bavila séria Persona, určite si užijete aj Metaphor.
Pozitívne vnímam ešte aj niekoľko ďalších vecí. Hudba je fantastická a dokáže skutočne boje poriadne nabudiť. Uživateľké rozhranie je solídne, jednoducho sa v ňom dá navigovať a funguje presne ako by som si predstavoval. Vizuálna stránka je dobrá, no záleží od toho, o ktorej hovoríme. Je tu nádherná filmová grafika, ktorá priam srší farbou a energiou a potom je tu trochu stoickejšia a nudnejšia herná grafika. Vyzerá tiež dobre, no tie rozdiely v kvalite sú veľmi rýchlo badateľné. No a potom ešte anglický dabing, ktorý som počas hry mal zapnutý, ktorý je dosť dobrý. Všetci dokážu svojim postavám pridať presne ten charakter, ktorý by som čakal.
Čas ale rozobrať to najzásadnejšie, čím je celkový príbeh. Myslím si, že v dnešnom rozdelenom svete, kde ľudia po sebe kričia a nadáva sa tu do fašistov, slniečkarov, liberálov a podobne ide o titul, ktorý fantasticky zachytáva všetky tieto veci. Najmä keď vidíme, ako sa ľudia veľmi jednoducho dajú manipulovať. Louis je v tomto skvelý zloduch, ktorý absolútne perfektne zachytáva osobnosti, ktoré vedia toho veľmi veľa narozprávať, no v skutočnosti majú úplne inú víziu, než si mnohí predstavujú. Koniec koncov, manipulácia je veľmi silná vec.
Hrdinovia sú ale rovnako skvelí. Náš ústredný protagonista vie toho povedať viac ako to bolo v Persona 3 Reload a postupne, keď príbeh do seba zapadne sa dozviete ešte niekoľko ďalších zaujímavých informácií. Jeho najlepšia priateľka a spoločníčka víla Gallica je niečo ako jeho hlavný motivátor a dáva hre potrebnú energiu. Možno by som miestami počas boja nechcel počúvať niektoré jej hlášky, ale to je taký drobný detail. Okrem nich je tu Strohl, ktorý má urodzený pôvod, no jeho domov bol zničený, červenovlasá rytierka Hulkenberg, ktorá mala chrániť princa, Heismay, ktorý si so sebou nesie rodinnú tragédiu, speváčka Junah a jej melodický hlas a niekoľko ďalších.
Môžem povedať, že všetky postavy sú skvele napísané, ich príbehové archy stoja za to a budete mať počas hry pocit, že sa vyvíjajú a posúvajú. Bavilo ma prechádzať tieto vedľajšie aktivity a najmä vám to pomôže neskôr odblokovať ďalšie archetypy, ktoré budú mať ešte silnejšie schopnosti. Ako som povedal, tie podobnosti s Personou tu sú a toto je tiež ďalší taký aspekt, ktorý sa tu chytá.
Ešte by som mal povedať, že finále je pre mňa tak trochu mix. Ak by som porovnal s Personou 3 Reload, tak by som zhodnotil, že príbehovo to síce funguje, no tvorcovia to na môj vkus natiahli trochu moc. Najprv vás čaká dungeon v paláci, kde na konci porazíte Louisovu pravú ruku Zorbu, potom sa s Louisom porozprávate a on otvorí ďalší dungeon, kde sa dostanete až presne na posledný deň. Následne na konci porazíte troch silných protivníkov, než sa postavíte Louisovi, ktorý sa jednoducho odmieta vzdať, a skončí v zmutovanej forme, ktorá je spracovaná fajn, no potom sa ešte po porážke stále odmieta vzdať a príde s úplne finálnou formou, ktorá je teda skutočne bonbónik na koniec. Človek má pocit, že sa dostáva do finále a nakoniec to celé trvá asi tak ešte dve hodiny celkového hrania, čo je na mňa osobne trochu moc. V Persone 3 mal finálny súboj 13 fáz, no pôsobilo to lepšie spracované ako tu. Možno vás to bude baviť viac, no ja som už bol skutočne celkom unavený z toho a čakal som len, kedy sa konečne dočkám kompletného finále.
Vo výsledku ale je Metaphor: ReFantazio jednoznačne titul, ktorý by ste si mali tento rok vyskúšať. Ak milujete japonské RPG a sériu Persona ide v mojich očiach o absolútnu povinnosť. Ak ste podobný typ hier nikdy nehrali, aj tak by som hru stále odporúčal, nakoľko ide o jeden z najlepších príbehov, aké som mal kedy možnosť vidieť. Najmä skutočne odzrkadľuje to, čo sa posledné roky vo svete deje a pôsobí to v tomto celkom desivo. Som za tento titul veľmi rád a chcem vedieť kam sa to posunie ďalej v nejakom prípadnom DLC alebo možno rovno aj pokračovaní. Koniec naznačuje, že dobrodružstvá budú pokračovať. Takže koniec v tomto prípade určite nie je.
Vo februári som sa venoval Persona 3 Reload, čo bolo moje prvé stretnutie so štúdiom Atlus. Hra ma skutočne v mnohom nadchla, no po tom ako som mal možnosť hrať Metaphor som si uvedomil, že niektoré veci boli predsa len trochu poslabšie. V prvom rade je super, že tentokrát sú dungeony lepšie previazané s príbehom a budú konkrétne nadizajnované pre daný účel. Je to určite lepšie ako mať niekoľko poschodí v Tartaruse, ktoré sa budú generovať náhodne a budú v nich aj náhodní nepriatelia. Tentokrát to pôsobí všetko oveľa intenzívnejšie a najmä mám pocit, že aj samotné dungeony posúvajú celkovú príbehovú rovinu. Čo som pochopil, tak tento spôsob bol použitý aj v Persona 5 a výrazne to zlepšilo atmosféru hry.
Súboje fungujú veľmi podobne, hoci tentokrát s využitím slabiny nezískate možnosť použiť špeciálny výpad proti protivníkovi. To je na jednej strane trochu škoda, nakoľko to prispievalo k určitým výhodám, no aj tu sa dočkáte iných výhod. Slabších protivníkov tentokrát môžete jedoducho rozsekať a získať tým rýchlo nejaké tie body EXP, pričom silnejších stále musíte dostať do skupinového súboja. Tam je ideálne získať výhodu tým, že protivníkov napadnete ako prví a nebudú môcť následne jedno kolo útočiť, nakoľko budú zmätení. Ak sa vám ich navyše podarí zdolať bez toho, aby vám ubrali akúkoľvek energiu, budete odmenení nejakými tými bodmi EXP navyše.
Boss súboje s "humans" sú tiež dosť dobré. Tieto tvory majú často viacero miest, na ktoré môžete útočiť a je potrebné vedieť, čo je najlepšia technika alebo akým spôsobom ho dostať do úzkych. Je tiež fascinujúce, že tieto tvory sa volajú "človekovia" čo posúva aj príbeh do trochu novej roviny. Každopádne má to svoj význam a dôvod, ktorý sa dozviete v hre neskôr. Nebudem dávať žiadne zásadnejšie spoilery, no aspoň by som mohol spomenúť, že všetko je to previazané s emóciami. To je v podstate aj hlavná myšlienka hry.
Ostatné veci viac-menej budete poznať z predošlých hier Persony. Opäť tu máte tajomnú miestnosť s tajomnou postavou (no narozdiel od Igora má More aj svoj vlastný príbeh, ktorý je vskutku zaujímavý), namiesto Person tu budete odblokovávať "Archetypy" a skúsenosťami budete odblokovávať nové a silnejšie. V podstate to ide trochu ruka v ruke. Preto aj hovorím, že ak vás bavila séria Persona, určite si užijete aj Metaphor.
Pozitívne vnímam ešte aj niekoľko ďalších vecí. Hudba je fantastická a dokáže skutočne boje poriadne nabudiť. Uživateľké rozhranie je solídne, jednoducho sa v ňom dá navigovať a funguje presne ako by som si predstavoval. Vizuálna stránka je dobrá, no záleží od toho, o ktorej hovoríme. Je tu nádherná filmová grafika, ktorá priam srší farbou a energiou a potom je tu trochu stoickejšia a nudnejšia herná grafika. Vyzerá tiež dobre, no tie rozdiely v kvalite sú veľmi rýchlo badateľné. No a potom ešte anglický dabing, ktorý som počas hry mal zapnutý, ktorý je dosť dobrý. Všetci dokážu svojim postavám pridať presne ten charakter, ktorý by som čakal.
Čas ale rozobrať to najzásadnejšie, čím je celkový príbeh. Myslím si, že v dnešnom rozdelenom svete, kde ľudia po sebe kričia a nadáva sa tu do fašistov, slniečkarov, liberálov a podobne ide o titul, ktorý fantasticky zachytáva všetky tieto veci. Najmä keď vidíme, ako sa ľudia veľmi jednoducho dajú manipulovať. Louis je v tomto skvelý zloduch, ktorý absolútne perfektne zachytáva osobnosti, ktoré vedia toho veľmi veľa narozprávať, no v skutočnosti majú úplne inú víziu, než si mnohí predstavujú. Koniec koncov, manipulácia je veľmi silná vec.
Hrdinovia sú ale rovnako skvelí. Náš ústredný protagonista vie toho povedať viac ako to bolo v Persona 3 Reload a postupne, keď príbeh do seba zapadne sa dozviete ešte niekoľko ďalších zaujímavých informácií. Jeho najlepšia priateľka a spoločníčka víla Gallica je niečo ako jeho hlavný motivátor a dáva hre potrebnú energiu. Možno by som miestami počas boja nechcel počúvať niektoré jej hlášky, ale to je taký drobný detail. Okrem nich je tu Strohl, ktorý má urodzený pôvod, no jeho domov bol zničený, červenovlasá rytierka Hulkenberg, ktorá mala chrániť princa, Heismay, ktorý si so sebou nesie rodinnú tragédiu, speváčka Junah a jej melodický hlas a niekoľko ďalších.
Môžem povedať, že všetky postavy sú skvele napísané, ich príbehové archy stoja za to a budete mať počas hry pocit, že sa vyvíjajú a posúvajú. Bavilo ma prechádzať tieto vedľajšie aktivity a najmä vám to pomôže neskôr odblokovať ďalšie archetypy, ktoré budú mať ešte silnejšie schopnosti. Ako som povedal, tie podobnosti s Personou tu sú a toto je tiež ďalší taký aspekt, ktorý sa tu chytá.
Ešte by som mal povedať, že finále je pre mňa tak trochu mix. Ak by som porovnal s Personou 3 Reload, tak by som zhodnotil, že príbehovo to síce funguje, no tvorcovia to na môj vkus natiahli trochu moc. Najprv vás čaká dungeon v paláci, kde na konci porazíte Louisovu pravú ruku Zorbu, potom sa s Louisom porozprávate a on otvorí ďalší dungeon, kde sa dostanete až presne na posledný deň. Následne na konci porazíte troch silných protivníkov, než sa postavíte Louisovi, ktorý sa jednoducho odmieta vzdať, a skončí v zmutovanej forme, ktorá je spracovaná fajn, no potom sa ešte po porážke stále odmieta vzdať a príde s úplne finálnou formou, ktorá je teda skutočne bonbónik na koniec. Človek má pocit, že sa dostáva do finále a nakoniec to celé trvá asi tak ešte dve hodiny celkového hrania, čo je na mňa osobne trochu moc. V Persone 3 mal finálny súboj 13 fáz, no pôsobilo to lepšie spracované ako tu. Možno vás to bude baviť viac, no ja som už bol skutočne celkom unavený z toho a čakal som len, kedy sa konečne dočkám kompletného finále.
Vo výsledku ale je Metaphor: ReFantazio jednoznačne titul, ktorý by ste si mali tento rok vyskúšať. Ak milujete japonské RPG a sériu Persona ide v mojich očiach o absolútnu povinnosť. Ak ste podobný typ hier nikdy nehrali, aj tak by som hru stále odporúčal, nakoľko ide o jeden z najlepších príbehov, aké som mal kedy možnosť vidieť. Najmä skutočne odzrkadľuje to, čo sa posledné roky vo svete deje a pôsobí to v tomto celkom desivo. Som za tento titul veľmi rád a chcem vedieť kam sa to posunie ďalej v nejakom prípadnom DLC alebo možno rovno aj pokračovaní. Koniec naznačuje, že dobrodružstvá budú pokračovať. Takže koniec v tomto prípade určite nie je.
Pilgrims