Hades je výborná hra, rozhodne lepšia, ako naznačuje moje hodnotenie. Prečo teda dávam len mrzkých 70 percent? No, v tomto prípade si pokojne priznám, že je to môj problém a nejde o chyby tvorcov. S rogue-like hrami som mal málo skúseností a rozhodol som sa otestovať si práve na Hadesovi, či ma to chytí (podobne ako ma svojho času chytili napr. Souls tituly).
Nechytilo. Začiatok ale vyzeral sľubne. Súboje boli celkom návykové, štylizovaná grafika skvelá a profesionálny dabing na jednotku. Porážka prvého bossa priniesla aj satisfakciu. Problém nastal vtedy, keď som po smrti musel začínať úplne od začiatku.
Samozrejme, chápem, že to je špecifický znak rogue-like hier a vedel som, že tu bude prítomný. Čakal som ale, že ma bude motivovať, že sa do hry zažeriem na sto percent... To sa však nestalo. Následné prechody úrovňami mi prišli pokus od pokusu menej zábavné, možno až mierne otravné. Nepomohol ani fakt, že jednotlivé miestnosti boli procedurálne generované. Proste sa dostavil stereotyp a nuda.
Samotný boj mi úplne nesedel. Iste, zo začiatku vyzerá skvele, ale celkovo je tá hra na môj vkus až príliš divoká a boje sú skôr "button mashing", kde treba hlavne uhýbať ako o dušu a do toho útočiť, popri tom stále sledovať, čo odkiaľ letí, kde Zagreus stojí, a v ďalšej sekunde už rozhodnúť, do ktorého smeru sa človek pohne, ale tak, aby sa vyhol projektilu či pasci. Skrátka je toho dosť a kvôli rôznym efektom je na obrazovke nezriedka solídny chaos. Často som nevedel, kde vlastne moja postava stojí, prípadne som netušil odkiaľ som dostal damage. Chápem príťažlivosť takýchto súbojov, ale, žiaľ, nie je to pre mňa (bolesť rúk po dlhšom hraní tiež na pohode nepridala).
Príbeh ma tiež až tak neoslovil, dialógy boli síce napísané dobre (a nezriedka aj celkom vtipne), ale na môj vkus bola hra až príliš ukecaná. Každý boh, od ktorého si hráč berie power-upy, musí predtým utrúsiť nejaké dve-tri vety. Iste, rozvíja to príbeh, ale mne to po čase liezlo na nervy. Po cca 12 hodinách a troch, resp. štyroch porazených bossoch to balím, keďže nemám náladu zakaždým prechádzať celú hru od začiatku.
Odhadujem ale, že ten, kto miluje rogue-like hry, si príde na svoje (ako, napokon, naznačuje tunajšie hodnotenie aj recenzie kritikov). Ja som sa aspoň trochu pobavil, užil si fajn audiovizuál, ale hlavne si ujasnil, že tento typ hier nebude pre mňa. Ďalšie hry od Supergiant Games ale zrejme vyskúšam, pretože ich štýl a prístup k tvorbe sa mi pozdáva. Snáď ma oslovia o niečo viac.
Nechytilo. Začiatok ale vyzeral sľubne. Súboje boli celkom návykové, štylizovaná grafika skvelá a profesionálny dabing na jednotku. Porážka prvého bossa priniesla aj satisfakciu. Problém nastal vtedy, keď som po smrti musel začínať úplne od začiatku.
Samozrejme, chápem, že to je špecifický znak rogue-like hier a vedel som, že tu bude prítomný. Čakal som ale, že ma bude motivovať, že sa do hry zažeriem na sto percent... To sa však nestalo. Následné prechody úrovňami mi prišli pokus od pokusu menej zábavné, možno až mierne otravné. Nepomohol ani fakt, že jednotlivé miestnosti boli procedurálne generované. Proste sa dostavil stereotyp a nuda.
Samotný boj mi úplne nesedel. Iste, zo začiatku vyzerá skvele, ale celkovo je tá hra na môj vkus až príliš divoká a boje sú skôr "button mashing", kde treba hlavne uhýbať ako o dušu a do toho útočiť, popri tom stále sledovať, čo odkiaľ letí, kde Zagreus stojí, a v ďalšej sekunde už rozhodnúť, do ktorého smeru sa človek pohne, ale tak, aby sa vyhol projektilu či pasci. Skrátka je toho dosť a kvôli rôznym efektom je na obrazovke nezriedka solídny chaos. Často som nevedel, kde vlastne moja postava stojí, prípadne som netušil odkiaľ som dostal damage. Chápem príťažlivosť takýchto súbojov, ale, žiaľ, nie je to pre mňa (bolesť rúk po dlhšom hraní tiež na pohode nepridala).
Príbeh ma tiež až tak neoslovil, dialógy boli síce napísané dobre (a nezriedka aj celkom vtipne), ale na môj vkus bola hra až príliš ukecaná. Každý boh, od ktorého si hráč berie power-upy, musí predtým utrúsiť nejaké dve-tri vety. Iste, rozvíja to príbeh, ale mne to po čase liezlo na nervy. Po cca 12 hodinách a troch, resp. štyroch porazených bossoch to balím, keďže nemám náladu zakaždým prechádzať celú hru od začiatku.
Odhadujem ale, že ten, kto miluje rogue-like hry, si príde na svoje (ako, napokon, naznačuje tunajšie hodnotenie aj recenzie kritikov). Ja som sa aspoň trochu pobavil, užil si fajn audiovizuál, ale hlavne si ujasnil, že tento typ hier nebude pre mňa. Ďalšie hry od Supergiant Games ale zrejme vyskúšam, pretože ich štýl a prístup k tvorbe sa mi pozdáva. Snáď ma oslovia o niečo viac.
LIMBO
Pro: fanúšikovia rogue-like budú nadšení
Proti: ľudia, ktorí rogue-like, neobľubujú, budú nadšení asi menej