Predpokladám, že všetci sme v živote aspoň raz natrafili na hru, z ktorej následne mal pocit, že pôjde absolútne proti prúdu. Beyond Galaxyland je pre mňa tento typ hry. Kritici aj hráči nešetria chválou, no ja som mal počas hrania pocit, že mi tu chýba akýkoľvek náznak originality a reálneho nápadu. Autor sa vyjadril, že jeho cieľom bolo primárne vzdať hold jeho obľúbeným značkám. Či už v hernom alebo filmovom svete. Na hre je to síce vidieť a možno to príde niekomu super, no mňa to neustále vyťahovalo z hry von.
Asi znie super, že existuje hra, v ktorej môžeme mať dokopy ťahové súboje, chytanie nepriateľských tvorov do loptičiek, preteky na motocykloch a vesmírných koráboch, fotografovanie živočíchov a preskúmavanie celej galaxie. Môj problém je ale primárne ten, že buď som už v minulosti všetko toto videl, alebo to nie je dotiahnuté do takého levelu, aký by som chcel. Na jednej strane hra nie je lineárna a môžete vesmír skúmať ako len chcete. No súčasne sú jednotlivé planéty dokopy limitované iba na bočné misie, na ktoré však najprv musíte dosiahnuť určitý level, aby sa vám spustili. Férovo viem zhodnotniť, že vedľajšie úlohy sú asi to najzaujímavejšie, čo hra ponúka, no k tomu, aby ste sa k nim dostali musíte navýšiť svoj level prechádzaním ústrednej príbehovej línie. Tá však také kvality často nedosahuje.
Snažil som sa k postavám si vybudovať nejaké reálne puto, no vôbec mi to nešlo. Doug je dokopy len veľmi typický hlavný hrdina, ktorý sa ocitne v trochu novej situácii, na čo reaguje často s plačom. Boom Boom je fajn, no počas dlhej doby toho moc nepovie, o Pablovi toho veľa nevieme (no je tu bočný quest, ktorým sa aspoň k nejakým info dostaneme) a potom je tu ešte Malefactor, ktorého rola bola pre mňa celkom predvídateľná. Jediné postavy, ktoré sú celkom dobré je Meela, ktorá je pilotkou vašej lode a vedkyňa na vozíku. Tá by si ale zaslúžila oveľa viac priestoru. Marty Bot, ktorý vás bude sprevádzať a hľadať svoje poslanie má tiež svoje momentky, no a nakoniec ešte Rosie, o ktorej sa dozvieme, že vlastne zničenie planéty prežila a bola teleportovaná na inom mieste a v Galaxylande je už viac než rok. Pridáva do hry aspoň nejaké reálne puto s postavami, ktoré má nejaké srdce, nakoľko hra začína práve s nimi. Toľko teda k postavám.
Skúmanie galaxie tiež znie super, no narozdiel od iných hier, kde sme toto mohli zažiť je svet Galaxylandu v prvom rade strašne malý a v druhom rade je potrebné skúmať planéty v určitom poradí, aby ste na ne stačili svojim levelom, a aby ste sa v príbehu nezasekli. Toto vnímam ako veľké sklamanie. Fotenie je fajn, no mali sme to už aj v Beyond Good & Evil, a tam mal fotoaparát aj zaujímavejšiu rolu, než tu. No a pretekanie v tejto hre je spravené buď strašne jednoduché (motocykle) alebo neskutočne komplikované na ovládanie (koráby). Ani jedno nie je dosť zaujímavé.
Vizuálne je na tom hra celkom ok, no prostredia dokopy pôsobia strašne zrecyklovane a nedočkáme sa niečoho, čo by sme už v minulosti predtým nevideli. Niektoré planéty navyše postrádajú určité detaily, čo robí pre mňa grafiku celkom nudnú. Čo môžem tak najviac oceniť je dizajn niektorých živočíchov a bytostí. Je tu dokonca rasa, ktorá na súboj používa tanec v štýle Michaela Jacksona. Takáto forma kreativity sa tam občas blysne, ktorá vie byť celkom zábavná a dáva to hre aspoň iný nádych. Je tu aj pár bočných postáv, ktoré sú celkom ok. Možno skúste navštíviť svojho suseda, ktorý sa vyžíva v nasávaní dymu.
No a ešte by stálo za to niečo povedať k hrateľnosti. Súboje sú celkom okey, no s bežnými tvormi to moc veľkú zábavu neprináša. Schopnosti niektorých tvorov sú dobré, no na to, aby ste ich mohli využiť musíte zvýšiť vašim tvorom tiež ich level. Ako aj Pokémonom. Boss súboje na druhú stranu sú na tom lepšie. Tam si viac viete otestovať svoje schopnosti v boji a je fajn, že môžete v prípade potreby jednotlivých hrdinov medzi sebou alternovať a využiť k dobru ich talenty alebo aj neminuté body energie. Vie to pomôcť. Na druhej strane platforming v tejto hre je behom chvíľky vysoko repetetívny. Skáčete, beháte, riešite sem tam nejaký hlavolam k tomu, a ešte tu môžete jazdiť po šikmých plošinách ako šmýkalkach. Nič, čo by sme v minulosti nevideli.
Pre mňa je táto hra fakt sklamanie. Nechcem nikomu brať v tomto ilúzie, no hoci vzdať hold obľúbeným hrám, filmom a seriálom môže byť fajn zábava, je potrebné do hry priniesť niečo, čo jej dá vlastnú identitu. Niečo, čo by som si spojil len s hrou samotnou. Niečo, čo by mi nedávalo neustále pocit, že sa pozerám na niečo, čo som už videl a následkom čoho by ma hra frustrovala svojou neoriginalitou. Pretože to je to, čo mi chýbalo v Beyond Galaxyland najviac. Originalita. Ak patríte medzi fanúšikov, nebudem vám to brať. Hra získala veľmi vysoké hodnotenia krížom-krážom. Očividne som v minorite a niečo zrejme prehliadam. No vy to tam môžete pokojne nájsť.
Asi znie super, že existuje hra, v ktorej môžeme mať dokopy ťahové súboje, chytanie nepriateľských tvorov do loptičiek, preteky na motocykloch a vesmírných koráboch, fotografovanie živočíchov a preskúmavanie celej galaxie. Môj problém je ale primárne ten, že buď som už v minulosti všetko toto videl, alebo to nie je dotiahnuté do takého levelu, aký by som chcel. Na jednej strane hra nie je lineárna a môžete vesmír skúmať ako len chcete. No súčasne sú jednotlivé planéty dokopy limitované iba na bočné misie, na ktoré však najprv musíte dosiahnuť určitý level, aby sa vám spustili. Férovo viem zhodnotniť, že vedľajšie úlohy sú asi to najzaujímavejšie, čo hra ponúka, no k tomu, aby ste sa k nim dostali musíte navýšiť svoj level prechádzaním ústrednej príbehovej línie. Tá však také kvality často nedosahuje.
Snažil som sa k postavám si vybudovať nejaké reálne puto, no vôbec mi to nešlo. Doug je dokopy len veľmi typický hlavný hrdina, ktorý sa ocitne v trochu novej situácii, na čo reaguje často s plačom. Boom Boom je fajn, no počas dlhej doby toho moc nepovie, o Pablovi toho veľa nevieme (no je tu bočný quest, ktorým sa aspoň k nejakým info dostaneme) a potom je tu ešte Malefactor, ktorého rola bola pre mňa celkom predvídateľná. Jediné postavy, ktoré sú celkom dobré je Meela, ktorá je pilotkou vašej lode a vedkyňa na vozíku. Tá by si ale zaslúžila oveľa viac priestoru. Marty Bot, ktorý vás bude sprevádzať a hľadať svoje poslanie má tiež svoje momentky, no a nakoniec ešte Rosie, o ktorej sa dozvieme, že vlastne zničenie planéty prežila a bola teleportovaná na inom mieste a v Galaxylande je už viac než rok. Pridáva do hry aspoň nejaké reálne puto s postavami, ktoré má nejaké srdce, nakoľko hra začína práve s nimi. Toľko teda k postavám.
Skúmanie galaxie tiež znie super, no narozdiel od iných hier, kde sme toto mohli zažiť je svet Galaxylandu v prvom rade strašne malý a v druhom rade je potrebné skúmať planéty v určitom poradí, aby ste na ne stačili svojim levelom, a aby ste sa v príbehu nezasekli. Toto vnímam ako veľké sklamanie. Fotenie je fajn, no mali sme to už aj v Beyond Good & Evil, a tam mal fotoaparát aj zaujímavejšiu rolu, než tu. No a pretekanie v tejto hre je spravené buď strašne jednoduché (motocykle) alebo neskutočne komplikované na ovládanie (koráby). Ani jedno nie je dosť zaujímavé.
Vizuálne je na tom hra celkom ok, no prostredia dokopy pôsobia strašne zrecyklovane a nedočkáme sa niečoho, čo by sme už v minulosti predtým nevideli. Niektoré planéty navyše postrádajú určité detaily, čo robí pre mňa grafiku celkom nudnú. Čo môžem tak najviac oceniť je dizajn niektorých živočíchov a bytostí. Je tu dokonca rasa, ktorá na súboj používa tanec v štýle Michaela Jacksona. Takáto forma kreativity sa tam občas blysne, ktorá vie byť celkom zábavná a dáva to hre aspoň iný nádych. Je tu aj pár bočných postáv, ktoré sú celkom ok. Možno skúste navštíviť svojho suseda, ktorý sa vyžíva v nasávaní dymu.
No a ešte by stálo za to niečo povedať k hrateľnosti. Súboje sú celkom okey, no s bežnými tvormi to moc veľkú zábavu neprináša. Schopnosti niektorých tvorov sú dobré, no na to, aby ste ich mohli využiť musíte zvýšiť vašim tvorom tiež ich level. Ako aj Pokémonom. Boss súboje na druhú stranu sú na tom lepšie. Tam si viac viete otestovať svoje schopnosti v boji a je fajn, že môžete v prípade potreby jednotlivých hrdinov medzi sebou alternovať a využiť k dobru ich talenty alebo aj neminuté body energie. Vie to pomôcť. Na druhej strane platforming v tejto hre je behom chvíľky vysoko repetetívny. Skáčete, beháte, riešite sem tam nejaký hlavolam k tomu, a ešte tu môžete jazdiť po šikmých plošinách ako šmýkalkach. Nič, čo by sme v minulosti nevideli.
Pre mňa je táto hra fakt sklamanie. Nechcem nikomu brať v tomto ilúzie, no hoci vzdať hold obľúbeným hrám, filmom a seriálom môže byť fajn zábava, je potrebné do hry priniesť niečo, čo jej dá vlastnú identitu. Niečo, čo by som si spojil len s hrou samotnou. Niečo, čo by mi nedávalo neustále pocit, že sa pozerám na niečo, čo som už videl a následkom čoho by ma hra frustrovala svojou neoriginalitou. Pretože to je to, čo mi chýbalo v Beyond Galaxyland najviac. Originalita. Ak patríte medzi fanúšikov, nebudem vám to brať. Hra získala veľmi vysoké hodnotenia krížom-krážom. Očividne som v minorite a niečo zrejme prehliadam. No vy to tam môžete pokojne nájsť.
Dungeons of Hinterberg