Tak Unknown 9: Awakening nakoniec dopadlo úplne opačne, ako sa od neho očakávala. Hra s cenovkou 50€, o ktorej vydanie sa postaralo Bandai Namco malo byť zárukou kvality, že? Bohužiaľ, vôbec. Nechcem tvrdiť, že hra nemá v sebe určité kvality, no súčasne je tu cítiť, že kľúčové veci nedopadli úplne podľa predstáv.
Na začiatok by som mal asi ale zmieniť, že nechápem úplne názory ľudí na to, že ide o "Woke" titul. Čím je táto hra woke? Že je hlavnou hrdinkou indka? Nie je mi absolútne jasné prečo je to tak obrovský problém, najmä keď táto skutočnosť je jasná skôr, než si hru kúpite. Popravde si myslím, že táto hra má oveľa zásadnejšie nedostatky, než to, že nie je dostatočne konzervatívna. Ako napríklad skutočnosť, že hra pripomína herné časy z doby PS3.
Nedá sa to nijako zakryť, vizuálna stránka Unknown 9 absolútne nevyniká. Môžem síce tvorcov pochváliť za celkom pekne nadizajnované prostredia, ktoré sú dostatočne vyriabilné, aby vás dokázali aspoň niečím zaujať, no modely postáv vyzerajú skutočne ako spred pätnástich rokov. Hra mi bežala v "high" grafickom rozlíšení, no mal som pocit, ako keby som to mal celú dobu nastavené na low. Slabé textúry a neprirodzená mimika tváre spôsobia, že všetky postavy vyzerajú celkom komicky. Najhoršie ale je, že keď s nimi vediete dialógy (mimo videosekvencií), tak sa na vás ani len nepozrú a môžete pokojne chodiť krížom-krážom, kým si oni rozprávajú svoje. Vyzerá to fakt divne.
Hrateľnosťou hra však tiež výrazne nevyniká. Skôr prinavracia späť časy, kedy najväčšou zábavkou bolo nekonečné stláčanie tlačidiel a mlátenie nepriateľov hlava-nehlava. Spočiatku to môže byť celkom fajn, no po dlhých hodinách hrania vás to už bude celkom určite otravovať. Sú tu síce zapracované aj iné elementy, no často pôsobia nedotiahnuto. Napríklad veľmi oceňujem fakt, že hra vám dáva možnosť byť nenápadný a ak budete mať šťastie na svojej strane, môžete nepriateľov odstrániť aj v tichosti. Problém je ale ten, že hra na túto mechaniku vôbec nie je prispôsobená. Nie je možné ukrývať telá, na úkryt vám v princípe slúži len vysoká tráva a v niektorých leveloch si budete musieť vyslovene poradiť s protivníkmi ručne stručne.
Napriek tomu ale poviem, že ma bavilo využívať element ovládnutia protivníkov. Toto považujem aj za najlepší spôsob ako sa niekedy vysporiadať s protivníkmi (hoci schopnost môžete použiť len určitý počet krát, kým si ju opäť nedobijete). Funguje to skvele a v prípade, že spojíte proti sebe ideálnych protivníkov, môžete sa dočkať niekoľkých skutočne kvalitne spracovaných kombo útokov, ktoré sa postarajú o všetkých bez toho, aby ste čo len pohli prstom.
Najlepšie časti hry sú ale tie, v ktorých reálne bojovať nemusíte. Stačí objavovať okolie, hľadať rôzne zberateľské predmety, nachádzať secrety, alebo riešiť hlavolamy so sochami. Okrem toho ešte tu je prístupná aj tajomná dimenzia, ktorá sa volá "Fold", a kedykoľvek sa dostaneme sem, hra je oveľa zaujímavejšia. Na jednej strane to ponúka viac lore, no súčasne je to svet, ktorý je fascinujúci na pohľad. Prial by som si, aby sme si to tu mohli užiť o niečo viac. Hru by to určite o body neukrátilo. Skôr naopak.
Mínusom sú ešte bohužiaľ aj všadeprítomné bugy a grafické glitche. Ak už hra nemá najkvalitnejšiu grafiku, mohli si tvorcovia aspoň dať záležať, aby sa postavy nezasekávali v podlahe, mŕtvoly nezablokovali dvere alebo ste z nejakého dôvodu nemohli vziať zberateľské predmety. Prípadne vo finále sa mi stalo, že som sa nevedel dostať k záveru hry, pretože nejakí protivníci ostali zaseknutí na plošine, odkiaľ mali ísť dole k Haroone, no dokopy sa vykašľali na to. Glitche sú tu taktiež, no tie sú skôr na zasmiatie. Najmä keď budete vidieť roztiahnutý batoh počas návštevy Foldu.
Kde si ma hra ale celkom získala je príbeh a celkové lore. Tento svet je veľmi zaujímavý a prial by som si mať viac času na to, aby som ho mal možnosť preskúmať a dozvedieť sa o ňom niečo. Haroona je sympatická hlavná hrdinka a v rámci možností dokáže celkom aj hru ťahať. Bohužiaľ ostatné postavy to až tak dobre zvládať nedokážu, pretože majú príliš málo priestoru. Jedíni, s ktorými budete tráviť aspoň nejaký čas sú Luther a Buchra a je tu ešte vaša mentorka Reika. Tieto postavy sú okey, no potrebovali tiež nejaký čas na to, aby lepšie vyzreli. Zloduchovia sú na tom rovnako. Nestihneme ich spoznať tak dobre, aby som to dokázal nejako výrzanejšie oceniť. Najlepšia postava v hre je ale pre mňa Doktor Matos, ktorý do hry vnáša aspoň nejaký element prekvapenia. Je skvelé mať možnosť ho spoznať a všetky stretnutia s ním pre mňa stáli za to.
Viac nie je moc čo k hre povedať. Úprimne viem zhodnotiť, že od určitého bodu som sa začal celkom zaujímať o to, kam sa príbeh vyvinie, no trvá celkom dlho, kým sa reálne začne niečo diať a ako som povedal, súboje sú vskutku slušná nuda. Keby hra vyšla pätnásť rokov dozadu, pozeral by som sa na to asi inak. No v roku 2024 s cenovkou 50€ toto nemôžem ohodnotiť ako kvalitnú hru. Naopak ide o veľmi priemerný titul, ktorý len ťažko niekoho nadchne svojimi kvalitami.
Na začiatok by som mal asi ale zmieniť, že nechápem úplne názory ľudí na to, že ide o "Woke" titul. Čím je táto hra woke? Že je hlavnou hrdinkou indka? Nie je mi absolútne jasné prečo je to tak obrovský problém, najmä keď táto skutočnosť je jasná skôr, než si hru kúpite. Popravde si myslím, že táto hra má oveľa zásadnejšie nedostatky, než to, že nie je dostatočne konzervatívna. Ako napríklad skutočnosť, že hra pripomína herné časy z doby PS3.
Nedá sa to nijako zakryť, vizuálna stránka Unknown 9 absolútne nevyniká. Môžem síce tvorcov pochváliť za celkom pekne nadizajnované prostredia, ktoré sú dostatočne vyriabilné, aby vás dokázali aspoň niečím zaujať, no modely postáv vyzerajú skutočne ako spred pätnástich rokov. Hra mi bežala v "high" grafickom rozlíšení, no mal som pocit, ako keby som to mal celú dobu nastavené na low. Slabé textúry a neprirodzená mimika tváre spôsobia, že všetky postavy vyzerajú celkom komicky. Najhoršie ale je, že keď s nimi vediete dialógy (mimo videosekvencií), tak sa na vás ani len nepozrú a môžete pokojne chodiť krížom-krážom, kým si oni rozprávajú svoje. Vyzerá to fakt divne.
Hrateľnosťou hra však tiež výrazne nevyniká. Skôr prinavracia späť časy, kedy najväčšou zábavkou bolo nekonečné stláčanie tlačidiel a mlátenie nepriateľov hlava-nehlava. Spočiatku to môže byť celkom fajn, no po dlhých hodinách hrania vás to už bude celkom určite otravovať. Sú tu síce zapracované aj iné elementy, no často pôsobia nedotiahnuto. Napríklad veľmi oceňujem fakt, že hra vám dáva možnosť byť nenápadný a ak budete mať šťastie na svojej strane, môžete nepriateľov odstrániť aj v tichosti. Problém je ale ten, že hra na túto mechaniku vôbec nie je prispôsobená. Nie je možné ukrývať telá, na úkryt vám v princípe slúži len vysoká tráva a v niektorých leveloch si budete musieť vyslovene poradiť s protivníkmi ručne stručne.
Napriek tomu ale poviem, že ma bavilo využívať element ovládnutia protivníkov. Toto považujem aj za najlepší spôsob ako sa niekedy vysporiadať s protivníkmi (hoci schopnost môžete použiť len určitý počet krát, kým si ju opäť nedobijete). Funguje to skvele a v prípade, že spojíte proti sebe ideálnych protivníkov, môžete sa dočkať niekoľkých skutočne kvalitne spracovaných kombo útokov, ktoré sa postarajú o všetkých bez toho, aby ste čo len pohli prstom.
Najlepšie časti hry sú ale tie, v ktorých reálne bojovať nemusíte. Stačí objavovať okolie, hľadať rôzne zberateľské predmety, nachádzať secrety, alebo riešiť hlavolamy so sochami. Okrem toho ešte tu je prístupná aj tajomná dimenzia, ktorá sa volá "Fold", a kedykoľvek sa dostaneme sem, hra je oveľa zaujímavejšia. Na jednej strane to ponúka viac lore, no súčasne je to svet, ktorý je fascinujúci na pohľad. Prial by som si, aby sme si to tu mohli užiť o niečo viac. Hru by to určite o body neukrátilo. Skôr naopak.
Mínusom sú ešte bohužiaľ aj všadeprítomné bugy a grafické glitche. Ak už hra nemá najkvalitnejšiu grafiku, mohli si tvorcovia aspoň dať záležať, aby sa postavy nezasekávali v podlahe, mŕtvoly nezablokovali dvere alebo ste z nejakého dôvodu nemohli vziať zberateľské predmety. Prípadne vo finále sa mi stalo, že som sa nevedel dostať k záveru hry, pretože nejakí protivníci ostali zaseknutí na plošine, odkiaľ mali ísť dole k Haroone, no dokopy sa vykašľali na to. Glitche sú tu taktiež, no tie sú skôr na zasmiatie. Najmä keď budete vidieť roztiahnutý batoh počas návštevy Foldu.
Kde si ma hra ale celkom získala je príbeh a celkové lore. Tento svet je veľmi zaujímavý a prial by som si mať viac času na to, aby som ho mal možnosť preskúmať a dozvedieť sa o ňom niečo. Haroona je sympatická hlavná hrdinka a v rámci možností dokáže celkom aj hru ťahať. Bohužiaľ ostatné postavy to až tak dobre zvládať nedokážu, pretože majú príliš málo priestoru. Jedíni, s ktorými budete tráviť aspoň nejaký čas sú Luther a Buchra a je tu ešte vaša mentorka Reika. Tieto postavy sú okey, no potrebovali tiež nejaký čas na to, aby lepšie vyzreli. Zloduchovia sú na tom rovnako. Nestihneme ich spoznať tak dobre, aby som to dokázal nejako výrzanejšie oceniť. Najlepšia postava v hre je ale pre mňa Doktor Matos, ktorý do hry vnáša aspoň nejaký element prekvapenia. Je skvelé mať možnosť ho spoznať a všetky stretnutia s ním pre mňa stáli za to.
Viac nie je moc čo k hre povedať. Úprimne viem zhodnotiť, že od určitého bodu som sa začal celkom zaujímať o to, kam sa príbeh vyvinie, no trvá celkom dlho, kým sa reálne začne niečo diať a ako som povedal, súboje sú vskutku slušná nuda. Keby hra vyšla pätnásť rokov dozadu, pozeral by som sa na to asi inak. No v roku 2024 s cenovkou 50€ toto nemôžem ohodnotiť ako kvalitnú hru. Naopak ide o veľmi priemerný titul, ktorý len ťažko niekoho nadchne svojimi kvalitami.
Edge of Sanity