Zúčtovanie robí krok dopredu vo vizuálnom spracovaní a v mechanike diára stačí myšou nájsť nad zvýraznené slovo a zobrazí sa vám text, bez nutnosti odchádzať z obrazovky, ale krok späť v kvalite písania – a je to vidno; na hre totiž robil iný tím než na prvých dvoch.

Páči sa mi, že mechaniky ako ohrozenie lovcami a kŕmenie tu nechali voliteľné (pred začatím hry sa dajú vypnúť) a kompletne tu prerobili vizuál - okrem úplne nových poloanimovaných kresieb postáv a miest použili vkusný font a paletu farieb UI.

No a replayabilitu zvýšili tým, že príbeh môžete hrať očami dvoch postáv, kedy tú druhú si odomknete až po dohraní prvej toto mohli nechať na začiatku hráčovi na výber, ale dobre.

Avšak je to príbeh, ktorý ma tak zúfalo nebavil, že do dohrania prvej postavy som sa musel nútiť a druhú som sa rozhodol vynechať - a čo som následne pozrel na youtube, o veľa som neprišiel.

Po tom, čo sa na Bloodlines 2 vykašlal samotný Paradox, však vyvstáva otázka, pre koho sú vlastne tieto vizuálne novely určené?

Pôvodne malo ísť o jednohubky, ktoré utíšia hlad, než príde hlavný chod.
Teraz ich existencii akosi chýba zmysel... Napriek tomu by som najmä druhý diel, ktorý je prudko hrateľný aj sám o sebe, odporučil.

Zvyšné dva pokojne vynechajte.