Blockbuster v pozitívnom slova zmysle - vizuálne príťažlivé, či už ide o scenérie, postavy alebo akciu. Hra efektívne strieda tempo akčných pasáží, lezecko-skákacích pasáži (nejedná sa však o nič náročné a zvládnu to aj neplošinovkári ako ja s prehľadom) a občasných hádaniek a presunom kochacími oblasťami. V týchto ohľadoch je naozaj remeselne dobre odvedená práca.

Čo ma však v hre jemne ohúrilo sú herecké výkony dabérov v čele s Nolanom Northom a Troyom Bakerom (ale nezaostávajú ani ostatní) - v kombinácii s mimikou postáv tu môžeme naozaj hovoriť o prvotriednom herectve a evidentne aj réžii tak, ako to poznáme z filmov. Zmeny intonácie, povzdychy, zachvenia v hlase, či každý úsmev alebo zatnuté zuby je naozaj od postáv počuť a robí ich tak uveriteľnejšími. Čo to trochu narúša je stará známa ludonaratívna disonancia, kedy Nathan dokáže likvidovať nepriateľov po desiatkách (a za hru až po stovkách) bez nejakých väčších fyzických alebo morálnych problémov. Takisto po všetkých tých drsných pádoch, zraneniach a podobne sa vždy len pozviecha a doslova uteká a skáče ďalej. Na druhej strane chápem, že si v tomto môže hra/séria podať ruku so svojimi filmovými inšpiráciami, kde sa taktiež akciou nešetrí a hrdinovia sú tiež takmer nesmrteľní. Najviac ma i tak však bavil stealth štýl, ak bol možný a postupná tichá likvidácia nepriateľov.

Uncharted 4 bolo mojou prvou hrou série a hoci som zažil pár bugov ako zaseknutie o prekážku, prepadnutie cez textúru a podobne, išlo o situácie, ktoré "vyriešila" smrť a pre rýchlo tempo hry a množstvo checkpointov to nespôsobilo žiadny zásadný problém a hra inak šľapala ako hodinky. Chápem, čo na tejto hre ľudia vidia a prečo ich séria baví, keďže sa jedná o svižnú akciu so zábavne napísanými postavami a aj ja som sa zabavil, ale nejaký hlbší zážitok po príbehovej či gameplayovej stránke, ktorý by v človeku zarezonoval natoľko, aby nad ním premýšľal aj po hraní však nemožno očakávať. Ako som povedal na začiatku, je to blockbuster so všetkým dobrým a zlým, čo k tomu patrí.