Detailná a jemne rozpohybovaná kreslená grafika a kvalitný dabing sú už na prvý pohľad hlavné tromfy tejto humorne ladenej point & click.
Ako sa hra sama netají, naväzuje a aj sa jemne inšpiruje klasikami žánru, najmä od Lucasarts. Kombinuje Lovecraftovské cthulhu/dagon témy s transylvánskymi legendami (autori hry sú rumuni), s alchymistami a inými témami naprirodzena, pričom si robí srandu zo známych aj menej známych trópov.
Z hľadiska hrateľnosti vedenie rozhovorov jednoznačne prevláda nad zbieraním a používaním predmetov. To je v podstate asi až na jednu výnimku naozaj veľmi logické a častokrát ak by sa niečo mal teoreticky dať robiť viacerými spôsobmi, postava to okomentuje, že prečo tento postup nie a napovie, či niečo chýba alebo treba zvoliť iné poradie. Predchádza sa tak zbytočným zákysom. No a na treťom mieste v rámci hernej náplne sú logické hadanky, ktoré sú pomerne jednoznačné, až na dve v záverečných častiach hry, z ktorých jedna mi prišla fakt divná. Všeobecne však hra dobre odsýpa a nie je komplikovaná.
Najväčší problém a kameň úrazu vnímam v tom, že autori si vzali priveľké sústo a skĺbili priveľa tém a neviem, či len z dôsledku budgetu alebo aj neschopnosti ukočírovať scenár, pôsobí koniec uponáhľane a nevypovedane (ostáva veľa otázok), niektoré postavy ako Hope a Butcher sú absolúdne nevyužité a v druhej polovici to pôsobí, ako keby aj mačke zabudli písať dialógy a nevedeli čo s ňou.
Je to však škoda, pretože mnohé momenty ako rap battle, turistické centrum Fishmouthu a iné mi rozhodne utkveli v pamäti. Takisto Transylvánia má výbornú atmosféru, za čo môže nielen vizuál a hudba. Pôsobí tak aj čiastočne tajomne a melancholicky a ironicky práve úvod hry môže pôsobiť nudne a koniec nedopečene, ale to jadro medzitým je zábavné.
Autori mimochodom už pripravujú nepriame pokračovanie, tak sa snáď vyvarujú chybám a dobre naviažu a zodpovedajú otázky z tejto hry.
Ako sa hra sama netají, naväzuje a aj sa jemne inšpiruje klasikami žánru, najmä od Lucasarts. Kombinuje Lovecraftovské cthulhu/dagon témy s transylvánskymi legendami (autori hry sú rumuni), s alchymistami a inými témami naprirodzena, pričom si robí srandu zo známych aj menej známych trópov.
Z hľadiska hrateľnosti vedenie rozhovorov jednoznačne prevláda nad zbieraním a používaním predmetov. To je v podstate asi až na jednu výnimku naozaj veľmi logické a častokrát ak by sa niečo mal teoreticky dať robiť viacerými spôsobmi, postava to okomentuje, že prečo tento postup nie a napovie, či niečo chýba alebo treba zvoliť iné poradie. Predchádza sa tak zbytočným zákysom. No a na treťom mieste v rámci hernej náplne sú logické hadanky, ktoré sú pomerne jednoznačné, až na dve v záverečných častiach hry, z ktorých jedna mi prišla fakt divná. Všeobecne však hra dobre odsýpa a nie je komplikovaná.
Najväčší problém a kameň úrazu vnímam v tom, že autori si vzali priveľké sústo a skĺbili priveľa tém a neviem, či len z dôsledku budgetu alebo aj neschopnosti ukočírovať scenár, pôsobí koniec uponáhľane a nevypovedane (ostáva veľa otázok), niektoré postavy ako Hope a Butcher sú absolúdne nevyužité a v druhej polovici to pôsobí, ako keby aj mačke zabudli písať dialógy a nevedeli čo s ňou.
Je to však škoda, pretože mnohé momenty ako rap battle, turistické centrum Fishmouthu a iné mi rozhodne utkveli v pamäti. Takisto Transylvánia má výbornú atmosféru, za čo môže nielen vizuál a hudba. Pôsobí tak aj čiastočne tajomne a melancholicky a ironicky práve úvod hry môže pôsobiť nudne a koniec nedopečene, ale to jadro medzitým je zábavné.
Autori mimochodom už pripravujú nepriame pokračovanie, tak sa snáď vyvarujú chybám a dobre naviažu a zodpovedajú otázky z tejto hry.
