Uf, tak toto bolo náročné.
Viem, že nie som nejaký starý harcovník metroidvanii, no po Blasphemous 2 toto DLC rozhodne náročnosťou prituhlo. Predovšetkým však v smere platformingu, využívaní nových enviromentálnych prvkov a aj environmentálnej schopnosti Mea Culpa - vracajúcej sa zbrane z jednotky.
Za najväčší problém náročnosti nepovažujem ani precision platforming (ktorý v základnej hre v podstate nebol), kde treba chainovať pomerne dosť pohybov bez toho, aby sa hráč čo i len raz dotkol zeme alebo padol. Ani to, že veľa z nich je časovaných, lebo hráč stlačil nejakú sochu/páku a ak to celé nevykoná v konkrétnom slede s konkrétnym počtom pohybov (niekedy treba oželieť dvojitý skok alebo vzdušný dash), tak sa mu cesta uzavrie a môže celú sekvenciu opakovať. Hlavným problémom je z môjho pohľadu to, že zatiaľ čo v základnej hre bolo krásne vidieť na obrazovke, čo je ďalší krok, ktorý treba vykonať, v prípade DLC je viacero pasáži mimo obrazu, čo znamená, že správny enviromentálny úkon musí hráč vybrať skôr, než vôbec uvidí, čo ho čaká. Tým pádom je aj napriek dobrým reflexom v niektorých prípadoch nemožné pasáže prejsť na prvý raz. No a vlastne ani na druhý alebo tretí, lebo neviem, čo je ďalšia prekážka mimo obrazu. Je však nutné dodať, že to neplatí o celom DLC, ale hlavne o asi o troch nepovinných pasážach s lootom a hlavne záverom DLC v Santa Vigilia.
Soundtrack od Carlosa Violu je opäť skvelý a dve nové prostredia zamrznuté mauzoleá a ich útroby ako aj strechy Santa Vigilie sú už na pohľad krásne a spolu so základnou hrou to podľa mňa patrí medzi špičku pixelartu. Okrem toho bola stará lokácia Crown of Thorns zväčšená na viac ako dvojnásobok a k väčšine lokácii z prvej polovice Blasphemous 2 boli taktiež pridané nové skratky a zákutia. Minimálne z hľadiska skratiek je to ale divné rozhodnutie, pretože na ich odomknutie hráč potrebuje aj tak end game schopnosti a reálne vlastne nemá vo väčšine prípadov už potrebu tieto skratky využívať alebo sa na tie miesta vracať.
Taktiež je škoda, že titulný meč Mea Culpa vie hráš získať v podstate až cca v 2/3 DLC, zbraň je to zábavná, aj keď po obdržaní sa v mnohom doslova stáva silnejšou verziou Ruego Al Alba z pôvodnej hry. Je však škoda sa k nej dostať tak neskoro a odomykať s ňou potom loot, ku ktorému už ako hráč nemám na konci hry žiadnu motiváciu. Aj v prípade hrania hry od začiatku totiž vyžaduje zisk zbrane postavu aj vybavenie na end game úrovni.
Hra obsahuje dvoch nových bossov a pár NPC, pričom prvý bullet hellový boss mi zavaril rozhodne viac než ten druhý, pohyblivý "šermiarsky". Okrem toho hra ponúka aj jeden nový koniec hry a pár vecami sa snaží viac naviazať na prvú hru, vrátane osudu Crisanty. Noví nepriatelia sú vizuálne pekní, ale mám pocit, že slúžia na naťahovanie hry a hráča. Treba pri nich totiž väčšinou hrať extrémne defenzívne, lebo zvyknú robiť AOE útoky každú chvíľu, zanechávať stopy miazmy alebo po smrti vybuchovať. A ich damage je dosť veľký, aj keď sa mu dá dobre vyhýbať. Len je to častokrát také to "úder, utek, úder, útek", čo je problematickejšie v skupinách nepriateľov. I tak mi prišiel však boj rozhodne ľahší, než platforming. Ale to som ja.
Na jednej strane ma DLC bavilo a pri mojej rýchlosti zabralo aj dosť času (10 hodín určite), ale niektoré dizajnérske rozhodnutia spomenuté vyššie urobili DLC zbytočne horším, rozpačitejším.
Viem, že nie som nejaký starý harcovník metroidvanii, no po Blasphemous 2 toto DLC rozhodne náročnosťou prituhlo. Predovšetkým však v smere platformingu, využívaní nových enviromentálnych prvkov a aj environmentálnej schopnosti Mea Culpa - vracajúcej sa zbrane z jednotky.
Za najväčší problém náročnosti nepovažujem ani precision platforming (ktorý v základnej hre v podstate nebol), kde treba chainovať pomerne dosť pohybov bez toho, aby sa hráč čo i len raz dotkol zeme alebo padol. Ani to, že veľa z nich je časovaných, lebo hráč stlačil nejakú sochu/páku a ak to celé nevykoná v konkrétnom slede s konkrétnym počtom pohybov (niekedy treba oželieť dvojitý skok alebo vzdušný dash), tak sa mu cesta uzavrie a môže celú sekvenciu opakovať. Hlavným problémom je z môjho pohľadu to, že zatiaľ čo v základnej hre bolo krásne vidieť na obrazovke, čo je ďalší krok, ktorý treba vykonať, v prípade DLC je viacero pasáži mimo obrazu, čo znamená, že správny enviromentálny úkon musí hráč vybrať skôr, než vôbec uvidí, čo ho čaká. Tým pádom je aj napriek dobrým reflexom v niektorých prípadoch nemožné pasáže prejsť na prvý raz. No a vlastne ani na druhý alebo tretí, lebo neviem, čo je ďalšia prekážka mimo obrazu. Je však nutné dodať, že to neplatí o celom DLC, ale hlavne o asi o troch nepovinných pasážach s lootom a hlavne záverom DLC v Santa Vigilia.
Soundtrack od Carlosa Violu je opäť skvelý a dve nové prostredia zamrznuté mauzoleá a ich útroby ako aj strechy Santa Vigilie sú už na pohľad krásne a spolu so základnou hrou to podľa mňa patrí medzi špičku pixelartu. Okrem toho bola stará lokácia Crown of Thorns zväčšená na viac ako dvojnásobok a k väčšine lokácii z prvej polovice Blasphemous 2 boli taktiež pridané nové skratky a zákutia. Minimálne z hľadiska skratiek je to ale divné rozhodnutie, pretože na ich odomknutie hráč potrebuje aj tak end game schopnosti a reálne vlastne nemá vo väčšine prípadov už potrebu tieto skratky využívať alebo sa na tie miesta vracať.
Taktiež je škoda, že titulný meč Mea Culpa vie hráš získať v podstate až cca v 2/3 DLC, zbraň je to zábavná, aj keď po obdržaní sa v mnohom doslova stáva silnejšou verziou Ruego Al Alba z pôvodnej hry. Je však škoda sa k nej dostať tak neskoro a odomykať s ňou potom loot, ku ktorému už ako hráč nemám na konci hry žiadnu motiváciu. Aj v prípade hrania hry od začiatku totiž vyžaduje zisk zbrane postavu aj vybavenie na end game úrovni.
Hra obsahuje dvoch nových bossov a pár NPC, pričom prvý bullet hellový boss mi zavaril rozhodne viac než ten druhý, pohyblivý "šermiarsky". Okrem toho hra ponúka aj jeden nový koniec hry a pár vecami sa snaží viac naviazať na prvú hru, vrátane osudu Crisanty. Noví nepriatelia sú vizuálne pekní, ale mám pocit, že slúžia na naťahovanie hry a hráča. Treba pri nich totiž väčšinou hrať extrémne defenzívne, lebo zvyknú robiť AOE útoky každú chvíľu, zanechávať stopy miazmy alebo po smrti vybuchovať. A ich damage je dosť veľký, aj keď sa mu dá dobre vyhýbať. Len je to častokrát také to "úder, utek, úder, útek", čo je problematickejšie v skupinách nepriateľov. I tak mi prišiel však boj rozhodne ľahší, než platforming. Ale to som ja.
Na jednej strane ma DLC bavilo a pri mojej rýchlosti zabralo aj dosť času (10 hodín určite), ale niektoré dizajnérske rozhodnutia spomenuté vyššie urobili DLC zbytočne horším, rozpačitejším.
Pro: nové lokácie, hudba a vizuál, mea culpa
Proti: paradoxné "naťahovacie skratky", drobné bugy, horší enviromentálny pohyb, defenzívny boj