Po mojom nadšení z jednotky som od dvojky očakával veľa a presne to som aj dostal. Dalo by sa argumentovať, že je to po hernej stránke veľmi podobné ako prvý diel (akurát obohatené o pár nových, skôr kozmetických, prvkov), ale mne to vôbec neprekážalo. Po audiovizuálnej stránke ide opäť o špičku a hra sa celkovo výborne hrá.
Možno ide len o môj dojem, ale mal som pocit, že hra je o niečo náročnejšia (na normal). V jednotke sa mi málokedy stalo, že som nemal vôbec žiadnu muníciu, tu párkrát hej. Čo bolo super, lebo som musel improvizovať a skúsiť nepriateľov zdolať inak. Vlastne ma celkom láka zahrať si The Last of Us 2 na ťažšej obtiažnosti.
Príbeh je temnejší, drsnejší, dojemnejší a vôbec komplexnejší. Tvorcovia sa nebáli viacerých riskantných krokov a rozhodnutí, ktorými síce možno viacerých nahnevali, ale pokiaľ sa nad tým človek zamyslí, tak príbeh dáva dokonalý zmysel. Každý čin má svoje následky a nikto nie je svätý, obzvlášť vo svete, v ktorom sa hra odohráva. A bolo výborné, že nám to tvorcovia dali patrične pocítiť.
Spočiatku som bol trochu v rozpakoch, keď som začal hrať za Abby. Prišlo mi, že to narušilo tempo rozprávania. Ako sa ale neskôr ukázalo, išlo o premyslený plán tvorcov a v závere do seba všetko zaklaplo. Abby je okrem toho veľmi dobre napísaná a zahraná a aby som bol úprimný: fandil som jej viac ako Ellie.
Jej priateľstvo s Levom, jej odhodlanie chrániť ho aj pred vlastnými. (pri jej "You're my people!" sa mi od dojatia zarosili oči.) Bola mi skrátka sympatická a jej časť bola pre mňa vrcholom hry. Nehovoriac už o tom, že mala uveriteľné motivácie. To je vlastne veľká sila sequelu. Veľmi hodnoverne a civilne napísané postavy, ktoré sa hráčovi zaryjú do hlavy, vrátane citlivo vykreslených vzťahov medzi nimi. Hra ma dokázala až do konca držať v napätí, ako príbeh skončí a hoci záver bol trochu odhadnuteľný, aj tak ma dojal. Výborná práca a pre mňa jeden z najsilnejších herných zážitkov.
Ako menšiu výhradu vidím len trochu otravné "záchrany na poslednú chvíľu". Postava sa dostane do neriešiteľnej situácie a potom sa objaví starý kamoš, ktorý šiel náhodou okolo a v poslednej sekunde zasiahne. Jasné, nie je to nič nové a používa sa to dodnes aj vo filmoch, len tu toho bolo trošku veľa. Po čase to tak pôsobí až príliš strojene.
Možno ide len o môj dojem, ale mal som pocit, že hra je o niečo náročnejšia (na normal). V jednotke sa mi málokedy stalo, že som nemal vôbec žiadnu muníciu, tu párkrát hej. Čo bolo super, lebo som musel improvizovať a skúsiť nepriateľov zdolať inak. Vlastne ma celkom láka zahrať si The Last of Us 2 na ťažšej obtiažnosti.
Príbeh je temnejší, drsnejší, dojemnejší a vôbec komplexnejší. Tvorcovia sa nebáli viacerých riskantných krokov a rozhodnutí, ktorými síce možno viacerých nahnevali, ale pokiaľ sa nad tým človek zamyslí, tak príbeh dáva dokonalý zmysel. Každý čin má svoje následky a nikto nie je svätý, obzvlášť vo svete, v ktorom sa hra odohráva. A bolo výborné, že nám to tvorcovia dali patrične pocítiť.
Spočiatku som bol trochu v rozpakoch, keď som začal hrať za Abby. Prišlo mi, že to narušilo tempo rozprávania. Ako sa ale neskôr ukázalo, išlo o premyslený plán tvorcov a v závere do seba všetko zaklaplo. Abby je okrem toho veľmi dobre napísaná a zahraná a aby som bol úprimný: fandil som jej viac ako Ellie.
Jej priateľstvo s Levom, jej odhodlanie chrániť ho aj pred vlastnými. (pri jej "You're my people!" sa mi od dojatia zarosili oči.) Bola mi skrátka sympatická a jej časť bola pre mňa vrcholom hry. Nehovoriac už o tom, že mala uveriteľné motivácie. To je vlastne veľká sila sequelu. Veľmi hodnoverne a civilne napísané postavy, ktoré sa hráčovi zaryjú do hlavy, vrátane citlivo vykreslených vzťahov medzi nimi. Hra ma dokázala až do konca držať v napätí, ako príbeh skončí a hoci záver bol trochu odhadnuteľný, aj tak ma dojal. Výborná práca a pre mňa jeden z najsilnejších herných zážitkov.
Ako menšiu výhradu vidím len trochu otravné "záchrany na poslednú chvíľu". Postava sa dostane do neriešiteľnej situácie a potom sa objaví starý kamoš, ktorý šiel náhodou okolo a v poslednej sekunde zasiahne. Jasné, nie je to nič nové a používa sa to dodnes aj vo filmoch, len tu toho bolo trošku veľa. Po čase to tak pôsobí až príliš strojene.
Erica
Pro: grafika, príbeh, postavy a ich vzájomné vzťahy, atmosféra
Proti: nič podstatné