Rozšírené herné univerzum Indianu Jonesa obsahuje viaceré známe podarené hry, no dobrých 20 rokov bola veľkými štúdiami prehliadaná. Až doteraz.

Bol som zvedavý, ako sa firma známa pre akčné hry popasuje s adaptáciou dobrodružných príbehov charizmatického archeológa a dopadlo to nadmieru skvelo:

Celú hru máte pocit, akoby ste hrali ďalší z filmov. Avízovaný first-person mi vôbec nevadil, fungoval tu výborne, a aj v bojových mechanikách MachineGames prekvapili; Indy nie je BJ Blazko, ale má k dispozícii množstvo každodenných predmetov s ktorými si môže pomôcť v štýle Krav Maga a do daného zasadenia sa hodia - stavebné náčinie na miestach vykopávok alebo rekonštrukcii - alebo sú filmovo vtipné – od panvíc zo zaschnutou šunkou, špinavé záchodové zvony, cez lapačky na muchy, až po metly a lutny.
A aby to nebolo málo, má aj svoj ikonický bič, ktorým sa dá brániť a funguje aj ako mechanika na exploráciu a riešenie puzzlov.

A keď vám všetko dôjde, stále môžete použiť päste, ktoré sa podarili (a to hovorím ako človek, čo nemal rád pästné súboje v Cyberpunku) – spočiatku sú menej účinné, ale keď si boj na blízko upgradnete a naučíte sa jeho nuansy v aréne, v neskorších mapách sú zbraňou sami o sebe – môj Indy používal palné zbrane minimálne (sú hlučné a prebíjajú sa pomaly), ale strašne ma bavilo zakrádať sa a omračovať ľudí všetkým možným naokolo.

Stealth systém je tu rudimentárny – postavy sú sprosté, majú malé zorné pole a stačí keď si čupnete, aby ste mali len polovičnú šancu, že vás uvidia, a to aj za bieleho dňa. Avšak pre mainstreamovú hru to zmysel dáva.

Rovnako puzzle sú uspôsobené pre mainstreamové publikum; na rozdiel od obtiažnosti umožňujú zvoliť len ľahkú a strednú možnosť, čo je ale výhra, lebo nikdy nie sú tak ťažké, že by vás vytrhli z hrania a museli ste sa plne sústrediť len na ich riešenie, ako napríklad aj na najľahšej obtiažnosti v remaku System Shocku.

Akonáhle som sa dostal do Vatikánu, udrel mi do očí leveldizajn, a po troche hrania mi doplo prečo: strašne mi pripomínal prácu Kingsala na Darkmode - schválne, stiahnite si ktorúkoľvek z jeho misii - to, ako pracuje s nasvietením a jeho schopnosť rozdeliť komplexnú štruktúru na uchopiteľné a vizuálne zapamätateľné celky, to všetko je aj tu. Nedalo mi to, tak som ho na fórach oslovil a spýtal sa ho, či na hre nepracoval (niektorí modderi sú aj profesionálni leveldizajnéri) - nie, ale potešilo ho to, lebo aj jemu sa leveldizajn hry páčil :)

Jediné, čo by som hre vytkol, je absencia ručného savu: hral som release verziu a prvá oblasť Vás naučí spoliehať sa na časté save pointy, ktoré sa ľahko pripravia v koridorovej oblasti, ktorou Vatikán je, no potom príšla Gíza, prvá otvorená mapa: často sa mi tam stávalo, že som plnil veci v inom poradí, než bolo zamýšľané autormi a mnohokrát ubehlo aj 15-20 minút medzi saveami – a ak ma nebodaj medzitým zabili, bolo otravné ju začínať odznova, najmä kvôli collectibles (jednoducho som si nepamätal, ktoré všetky som zobral a kde presne som ich našiel) – toto by šlo jednoducho vyriešiť, keby collectibles mali samostatný save a ak vás zabijú a loadnete starší save v tejto mape, stále by si pamätalo, že daný predmet ste už zobrali – podobne ako v Doom Eternal.

Druhým problémom boli regulérne bugy – niekoľkokrát sa mi stalo počas skriptovaných pasáží, že keď som loadol save uprostred questu, Gina sa mi bugla, prestala rozprávať, behala do steny a musel som loadnúť starší save – bolo frustrujúce, ak to nepomohlo a po niekoľkých pokusoch som vybral nejaký ešte starší a dúfal som, že sa to nezopakuje – to už daná pasáž dávno nebola zábavná a zvrhla sa na mechanické nasledovanie krokov, kedy som len mohol dúfať, že bug sa nespustí znova a budem môcť pokračovať.

Spoliehanie sa len na autosavy je opovážlivé, lebo funguje len vtedy, ak už je hra dobre odladená – čo pri vydaní nikdy neviete naisto zaručiť.

Možnosť savenúť si hru pred problematickým miestom, namiesto úmorného opakovania niekoľkých pasáží, než sa dostanete k tomu problematickému, by problém odstránilo.

To sú ale jediné vážne problémy, ktoré som s hrou mal ešte mi vadil otravný nevypnuteľný vignette pri zakrádaní sa, ktorý zatiaľ ani módy nevedia odstrániť, inak fičala skvelo a som milo prekvapený, že AAA hra dokázala vyjsť už pri release v takto stabilnom stave a plne dohrateľná.

Collectibles ma bavili zbierať, lebo boli dostatočne rôznorodé a nebolo ich zbytočne veľa. Hra vám umožňuje načítať staršie mapy, čo je príjemné (najmä v úvodných mapách, kedy ešte presne neviete, ako zbieranie funguje, určite nejaké predmety zabudnete), i keď z príbehového hľadiska to nedáva zmysel v neskoršej časti hry je jeden jediný quest, kde to potrebujete a tento jediný mi tam nesedí – ja viem, že len chceli využiť mechaniky naplno, no Indy by zabil drahocenný čas cestovaním hore-dole po svete a nacisti by medzitým vyhrali.

Hudba sa ponáša na Williamsove motívy z filmov a v hre funguje, no samostatne si ju asi nepustíte. Hra má akurátnu dĺžku, je prestúpená mysterióznou, dobrodružnou atmosférou, kde som sa bál jedine toho hnusného hada v kalnej vode a z tej jeho echolokácie som mal husinu, a kde jediná vážna smrť je úctivo podaná a danej postave nikdy nevidíte do tváre.

Taktiež tajný koniec moc nenadchne – po tom, čo sa celú hru crckáte so zbieraním tých prapodivných proto-vibrátorov, z ktorých sa vykľujú kľúče, by som očakával čosi viac, než len niekoľkosekundovú potitulkovú scénu odkazujúcu na potencionálne DLC.

Indiana Jones a Circulus Magnum je milé prekvapenie, ktoré stojí za zahratie a nečudoval by som sa, keby sa teraz začali vo Vatikáne objavovať turisti, ktorí by chceli vidieť hrobku Obra alebo tajný vchod za Fontánou spovedí :)