Kdesi v roku 1999 som si so svojim maličkým vreckovým mohol dovoliť kúpiť herný časopis s prílohou len skutočne zriedka. Našťastie práve v tom čísle Score(vtedy som tak veľa hier nepoznal) bolo na obálke Might & Magic VII, hra ktorú som nadšene očakával a keďže v tej dobe človek nemal internet a počítač nebola samozrejmosť u každého kamaráta, doprial som si ten luxus a kúpil som si ten časopis aj s prílohou. Je to zvláštne, ale presne si pamätám ten slnečný deň, v ktorý kráčam z trafiky domov, nedočkavo trhám igelity a listujem časopisom, stránka hovoriaca o plných hrách na cd, tu sa zastavujem a obzerám si obrázky blonďáka s krikľavočerveným pláštom. Ten pocit, že sa bude jednať o niečo naozaj výnimočné ma vtedy pevne uchopil a myslím si, že doteraz nepustil. Len čo som pribehol domov som strčil Score CD do mechaniky (pamätám si, že na ňom hrala synťáková verzia Hey Jude od Beatles) a nainštaloval Quest For Glory 1.
Úžasný zážitok, nedočkavo som si vybral postavu bojovníka a rozhliadal sa po malebnom a slnečnom mestečku Spielburg. Ponorenie do hry prišlo okamžite s prvým rozhovorom, rozprávková atmosfére a malebnosť, ale neznamená, že by bola hra infantilná. Práve naopak, niektoré vtípky som pochopil až o čosi starší, pri opätovnom hraní. :)
Možno sa to bude zdať niekomu zvláštne, ale okrem úžasnej hudby, kde sa mojou všeobecne najobľúbenejšiou hernou melódiou stala skladba(Erana's Peace - The Magic Meadow, považujem aj grafické spracovanie remaku za stále krásne, pretože pôsobí na mňa ako obraz, nielen po vizuálnej aj zážitkovej stránke a tak je možno herný mechanizmus zobrazujúci vodopád primitívny, ale mne sa stále páči viac než vodopády v množstve iných moderných hier.
Samotná herná náplň v podobe rpg prvkov ma tiež potešila, hráč tak síce musí plniť príbehové úlohy-povinnosti, aby postupoval ďalej hrou, ale častokrát v ľubovoľnom poradí a niekedy s viacerými možnosťami výberu. Alebo si len tak behá a preskúmava les, hľadá vtipné hlášky (preskúmateľné je skutočne takmer úplne všetko), alebo easter eggy (domov sa vracajúci otec dinosaurus zo seriálu dinosaury), prípadne likviduje potvory a zbiera suroviny pre liečiteľku.
Po rokoch sa síce hra s naučeným postupom dá prejsť za pár hodín, to však neznamená, že si ju z času na čas rád nezopakujem, je to totiž časť môjho detstva. Mimochodom cintorín na mňa skutočne pôsobil pri prvom hraní strašidelne. :)