Keď sa objavili prvé screenshoty z pripravovaného titulu Dungeon Siege. Blahom, pamätám si na obrázok s modrým drakom cez pol obrazovky, slintal som blahom očakávania. Chris Taylor ako správny kecálek, sľuboval množstvo questov a schopností a zábavy a kvalitný príbeh, veď príbeh by mal byť napriek všetkým tabuľkám a levelovaniu tou hlavnou hnacou silou kvalitného erpégéčka.
Možno to bolo spôsobené vysokými očakávaniami, ale keď mi spolužiak Dungeon Siege priniesol a ja som ho okamžite nainštaloval, nadšenie začalo vyprchávať až prirýchlo.
Grafické nastavenie som "vytunil" na max a aj tak sa mi zdali xichty postáv veľmi divne placaté, ale vravím si, čo už, je to detail, aj tak nejde o grafiku a na xichty im permanentne čumieť aj tak nebudem. Našťastie po vytvorení postavy a vstupe do herného sveta sa mi grafické pracovanie páčilo, konečne les vyzeral skutočne ako les a nie len ako pár otexturovaných stromčekov nahádzaných okolo cesty. Dokonca aj jaskyne a akási krypta do ktorej som sa dostal pôsobili príjemným grafickým dojmom. Problémy som ale videl inde, hlavná postava mlčala a sem tam sa ozval akýsi rozprávač, toto spojenie mi postupom času začalo vnucovať predstavu, že moja postava nie je len akýsi sedliak, ale je to sedliak mentálne retardovaný.
Postupom hry sa ku mne pridávali ďalšie postavy včetne batožinového somára, lenže hra sa moc nemenila, len prostredie, inak stačilo vybrať schopnosť či kúzlo mojich postáv a nechať ich automaticky rubať, sekať, metať ohne a blesky a ani občas pridať nejaký ten bodík do vlastností mi hra nedovolila, všetko bolo až priveľmi automatické, dokonca postavy ani neumierali, len boli omráčené a po čase sa zdvíhali na nohy (s výnimkou omráčenia všetkých postáv, ale to sa mi ani nestalo), po čase som sa dostal do mesta, aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že NPC sú chudobné nielen majetkovo, ale aj dialógov (a nedajbože aby mali nejaký charakter) a tým pádom mesto fungovalo len čosi ako zastávka na vypredanie vecí čo som ukoristil mlátením potvor a dokúpenie liečiacich nápojov a smerovka "pokračuj ďalej", tak som šiel ďalej a prišiel do nejakých trpaslických baní a mlátil a mlátil a vlastnosti sa sami zvyšovali, boje sa sami bojovali a ja som len zbieral všetky tie pakšamety (rozumej nepotrebnú korisť pochybnej kvality) a pomaly chytal mikrospánky...Po neviem akom čase som sa dostal do ľadových jaskýň a mlátil som ďalej a ďalej...a zrazu som sa vzoprel a už klikal na položku Uninstall.
A ten modrý drak z preview screenshotu? Nikdy som sa k nemu nedostal.