Satiricky ladený fantasy svet Discworld a temný detektívny žáner Noir dokopy? Na prvý pohľad možno nemožné, ale opak je pravdou. Čiernočierny suchý a ironický britský humor však sadol do tejto temne ladenej detektívky na výbornú. Človeku dokonca po čase nepríde divné ani to, že sú tam mágovia, alebo, že medzi svedkov patrí trebárs aj chrlič.
Ústrednou postavou je súkromný detektív Lewton, ktorý tak ako väčšina postáv, lokácií a častí tohto príbehu symbolizujú do poslednej bodky klasické Noirové klišé, to však neznamená, že príbeh by bol nejak obzvlášť predvídateľný, alebo otrepaný, čo je možno hlavne vďaka tomu, že sa odohráva v univerze Discworld. Hráč v priebehu hrania stretne viacero postáv známych z kníh napr.Nobby Nóblhoch, Veliteľ Elánius, SMRŤ, pes Gaspoda, taktiež ako aj zavíta na známe miesta v meste Ankh-Morpork.
Samotná hra je zameraná prevažne na dialógy a nejakých puzzlov sa tak hráč nedočká a aj používania predmetov je pomenej. S Pratchettovsky šťavnatými dialógmi súvisi aj fakt, že asi nebude stačiť základná znalosť angličtiny na užitie si hry naplno, pretože hra je ukecanejšia než špeciálna jednorázová reklamná ponuka Kolíka Ať-Se-Picnu. S tým súvisí aj nutnosť zvyknúť si na fakt, že miesto spomínaného používania predmetov, sa hráč častokrát ocitne v situácii, kde bude práve používať na svoje okolie práve zápisky z denníku, čo je vlastne jediným zdrojom pár menších zákysov. Príbeh inak odsýpa príjemne ako hodinky a svojim humorom a zároveň temným ladením a nutkaním odhaliť vraha a vďaka pár príjemným zvratom premena na vlkodlaka a s tým súvisiace zbieranie pachov, je zaujímavé spestrenie, ťahá hráča neustále ďalej bez zbytočného stereotypu.
Ako napovedá rok výroby, grafické spracovanie adventúr vtedy začalo spájať 2D prostredia s 3D postavami a tak je to aj v prípade Discworld Noir, čiže na mierne komixové proporcie a zobrazenie postáv si treba zvyknúť (čo vďaka atmosfére a príbehu vôbec netrvá dlho). Dabing zvyčajne nespomínam, ale až na výnimku smiešne, až héliovo-znejúceho veliteľa Elánia, bol odvedený na výbornú a "zahusťoval" už tak kvalitnú atmosféru hry. A keďže sa jedná o noir príbeh, nesmie chýbať prevažne komorne jazzovo ladená hudba.
Jedinými výraznejšími neduhmi je dosť problematická (ne)kompatibilita so súčastnými počítačmi a systémom a bugy kaziace pôžiťok z hry, našťastie väčšinou šlo len o pády do windowsu a nestalo sa tak, že by sa hráč nemohol z jedného bodu v hre kvôli bugu posunúť.
Hru na Win XP doporučujem hrať v kompatibilite s WIN2000 a podporou rozlíšenia 640x480, v mojom prípade to bol jediný režim, pod ktorým sa mi hra dala spustiť.
Ústrednou postavou je súkromný detektív Lewton, ktorý tak ako väčšina postáv, lokácií a častí tohto príbehu symbolizujú do poslednej bodky klasické Noirové klišé, to však neznamená, že príbeh by bol nejak obzvlášť predvídateľný, alebo otrepaný, čo je možno hlavne vďaka tomu, že sa odohráva v univerze Discworld. Hráč v priebehu hrania stretne viacero postáv známych z kníh napr.Nobby Nóblhoch, Veliteľ Elánius, SMRŤ, pes Gaspoda, taktiež ako aj zavíta na známe miesta v meste Ankh-Morpork.
Samotná hra je zameraná prevažne na dialógy a nejakých puzzlov sa tak hráč nedočká a aj používania predmetov je pomenej. S Pratchettovsky šťavnatými dialógmi súvisi aj fakt, že asi nebude stačiť základná znalosť angličtiny na užitie si hry naplno, pretože hra je ukecanejšia než špeciálna jednorázová reklamná ponuka Kolíka Ať-Se-Picnu. S tým súvisí aj nutnosť zvyknúť si na fakt, že miesto spomínaného používania predmetov, sa hráč častokrát ocitne v situácii, kde bude práve používať na svoje okolie práve zápisky z denníku, čo je vlastne jediným zdrojom pár menších zákysov. Príbeh inak odsýpa príjemne ako hodinky a svojim humorom a zároveň temným ladením a nutkaním odhaliť vraha a vďaka pár príjemným zvratom premena na vlkodlaka a s tým súvisiace zbieranie pachov, je zaujímavé spestrenie, ťahá hráča neustále ďalej bez zbytočného stereotypu.
Ako napovedá rok výroby, grafické spracovanie adventúr vtedy začalo spájať 2D prostredia s 3D postavami a tak je to aj v prípade Discworld Noir, čiže na mierne komixové proporcie a zobrazenie postáv si treba zvyknúť (čo vďaka atmosfére a príbehu vôbec netrvá dlho). Dabing zvyčajne nespomínam, ale až na výnimku smiešne, až héliovo-znejúceho veliteľa Elánia, bol odvedený na výbornú a "zahusťoval" už tak kvalitnú atmosféru hry. A keďže sa jedná o noir príbeh, nesmie chýbať prevažne komorne jazzovo ladená hudba.
Jedinými výraznejšími neduhmi je dosť problematická (ne)kompatibilita so súčastnými počítačmi a systémom a bugy kaziace pôžiťok z hry, našťastie väčšinou šlo len o pády do windowsu a nestalo sa tak, že by sa hráč nemohol z jedného bodu v hre kvôli bugu posunúť.
Hru na Win XP doporučujem hrať v kompatibilite s WIN2000 a podporou rozlíšenia 640x480, v mojom prípade to bol jediný režim, pod ktorým sa mi hra dala spustiť.
Pro: príbeh, humor, postavy, dabing, väčšinou logický postup hrou
Proti: problémy s kompatibilitou, bugy, niekomu nemusí sadnúť grafické spracovanie