Už v dobe, keď som sa vďaka Score zoznamoval s Quest For Glory I, pokukoval som aj po ostatných dieloch série a predovšetkým práve po QFG IV, ktorá je svojou komornou atmosférou (jedno mestečko, v jednom údolí) azda najbližšie k prvému dielu, napriek tomu, že je o čosi temnejšia a germánsky folklór vystriedal folklór slovanský.
Samotná hra sa hrá v podstate rovnako príjemne ako predošlé diely, adventúrne prvky sú striedané a skombinované s RPG časťou, štyri rôzne povolania dávajú hráčovi možnosť rôznorodého postupu hrou. NPC postavy a udalosti v hre sú veľmi pútavé a nezabúda sa ani na pre sériu povestný humor (aj keď záležitosť s gnómom práve najvtipnejšia nebola).
Problém nastáva v momente, keď autori nechajú hráča tápať, objavuje síce oblasť na vlastnú päsť, tak ako je v týchto hrách zvykom, po čase však môže zistiť, že sa nevie pohnúť ďalej a to len kvôli veľmi nejasným "inštrukciám", napr. otvorenie stolu za bojovníka: to totiž vyžaduje silu 300, no hra nedá možnosť hráčovi na otvorenie silou a v prípade ak má nižšiu silu, nepovie mu, že je slabý a nemôže to otvoriť, kým nemá danú silu, neobjaví sa v hre vôbec možnosť na otvorenie a hráč zakysne.
V druhom rade môže byť problémom časovanosť mnohých scén a stretnutí v hre, kde ak hráč nepríde na správne miesto v správny čas (častokrát bez toho, aby tušil, že vôbec tam a vtedy má ísť), tak sa jednoducho udalosť neudeje kým tak neurobí, čo by nebolo zlé v prípade, ak hráč nemôže spustiť tieto "časované scény" v zlom poradí a hra mu tak nešikovne vyspoiluje časť deja, alebo dokonca v mojom prípade mu vôbec nedovolí hru dohrať. Je to samozrejme predovšetkým otázka bugov, ktorými je táto hra povestná (napriek tomu, že množstvo patchov väčšinu bugov odstránilo). Nuž, ale napriek týmto pár viac či menej frustrujúcich okolností, hra skutočne ponúka kvalitný zážitok zo starej školy v grafike, ktorá sa aj 16 rokov po vydaní nedá označiť iným slovom než malebná.
P.S.: Leshy bol neskutočne otravný. :)
Samotná hra sa hrá v podstate rovnako príjemne ako predošlé diely, adventúrne prvky sú striedané a skombinované s RPG časťou, štyri rôzne povolania dávajú hráčovi možnosť rôznorodého postupu hrou. NPC postavy a udalosti v hre sú veľmi pútavé a nezabúda sa ani na pre sériu povestný humor (aj keď záležitosť s gnómom práve najvtipnejšia nebola).
Problém nastáva v momente, keď autori nechajú hráča tápať, objavuje síce oblasť na vlastnú päsť, tak ako je v týchto hrách zvykom, po čase však môže zistiť, že sa nevie pohnúť ďalej a to len kvôli veľmi nejasným "inštrukciám", napr. otvorenie stolu za bojovníka: to totiž vyžaduje silu 300, no hra nedá možnosť hráčovi na otvorenie silou a v prípade ak má nižšiu silu, nepovie mu, že je slabý a nemôže to otvoriť, kým nemá danú silu, neobjaví sa v hre vôbec možnosť na otvorenie a hráč zakysne.
V druhom rade môže byť problémom časovanosť mnohých scén a stretnutí v hre, kde ak hráč nepríde na správne miesto v správny čas (častokrát bez toho, aby tušil, že vôbec tam a vtedy má ísť), tak sa jednoducho udalosť neudeje kým tak neurobí, čo by nebolo zlé v prípade, ak hráč nemôže spustiť tieto "časované scény" v zlom poradí a hra mu tak nešikovne vyspoiluje časť deja, alebo dokonca v mojom prípade mu vôbec nedovolí hru dohrať. Je to samozrejme predovšetkým otázka bugov, ktorými je táto hra povestná (napriek tomu, že množstvo patchov väčšinu bugov odstránilo). Nuž, ale napriek týmto pár viac či menej frustrujúcich okolností, hra skutočne ponúka kvalitný zážitok zo starej školy v grafike, ktorá sa aj 16 rokov po vydaní nedá označiť iným slovom než malebná.
P.S.: Leshy bol neskutočne otravný. :)
Pro: príbeh, postavy, zábavný mix adventure/rpg
Proti: bugy, občasné tápanie, krátkosť hry