Mám doma síce iba pár herných časopisov (teraz sa Last Jedi veľmi ujebáva :D), no mal som to štastie, že vždy obsahovali nejaký herný klenot, ktorý ma viac, či menej inšpiroval... Či už to bolo Diablo, Neverwinter Nights, alebo Metal Gear Solid. Tmavozelená obálka a rozsiahla recenzka, ktorá obsahovala popis schopností jednotlivých postáv a zľahka načrtla dej hry na mňa urobili dojem, a preto som v kútiku duše vždy tajne dúfal, že si MGS zahrám.

Inu, jednoho dňa som ho aj stiahol a nainštaloval. Po úvodnom videu som sa vynoril z vody a zistil, že s ovládaním niečo nie je poriadku. Samozrejme, tvorcovia ovládanie konvertovali z konzolovej verzie hry, a tak bolo, najskôr trochu, neskôr dosť, problematické sa s ním stotožniť. To by som označil ako prvý kameň úrazu celého môjho herného zážitku. Teraz asi fakt, číslo dva: aká tajná organizácia vysadí svojho človeka na ostrove plnom teroristov a psychopatov bez poriadneho vybavenia? WTF? Možno by mi táto skutočnosť tak extrémne nevadila, keby som práve v tej dobe nerozohral Splinter Cell, kde si to Sam Fisher mašíruje s high-tech vybavením a špeciálne zostrojeným prototypom aj na utieranie zadku, no stalo sa. Fakt číslo tri: (toto pravdepodobne patrí do kategórie ovládanie, no myslím, že si to vlastnú kapitolku zaslúži) mierenie a ovládanie streľby mi extra uniklo, predovšetkým v časti s väzenskými celami kde na mňa vybehli tri várky nepriateľov. Niekedy v tej dobe som začal intenzívne zvažovať o odinštalovaní, a tak je dnes MGS jedna z hier, ktoré nikdy nedohrám.

Z mladíckeho sna sa stalo plnočiarové sklamanie. Takých ale ešte bude :D

Hodnotenie si táto hra zaslúži vyššie ako som dal, pretože väčšina týchto výhrad je založená na mojej neschopnosti, no s tým nič nenarobím.