Po výbornom atmosferickom Poslovi Smrti som do tejto hry vložil celkom silné očakávania. To čo na mňa ale nakoniec čakalo, bolo dosť tvrdé sklamanie. Už po úvodných pár minútach sa mi to nezdalo, dabing bol akýsi podivne toporný (nie, že by ho mal Posel Smrti výborný, ale istú úroveň mal), lokácie pôsobili dojmom akýchsi "outtakeov" z Posla Smrti a príbeh bol akýsi nemastný neslaný. Ale naivne som si povedal, že však to sa ešte rozbehne.
Nerozbehne. Táto hra nie je rutinná. Je to facka hráčom príbehových adventúr. Výsmech povolaniu scenáristu. Majstrovstvá sveta v nude a absurdnej trápnosti. Mysteriózny príbeh o byrokracii na českých pamiatkárskych úradoch? O delúzne aktívnej českej armáde? Simulátor rozmaznaných francúzskych bezdomovkýň? (Nikdy som si nepomyslel, že slová "rozmaznaný" a "bezdomovkyňa" použijem v jednej vete). Mexická telenovela o tom, ako riešiť svoje súkromné záležitosti s absolútne toporne a čudne hovoriacim a vyzerajúcim cudzincom pri prvom stretnutí?
Hráč 90% herného času rieši absurdné a banálne problémy, len aby získal povolenie/možnosť niekam ísť a prehodiť jednu dve vety, ktorého nechajú riešiť ďalší problém pražského bezdomovca alebo akéhosi mexického ožrana. Proste domáci low-life je najkritickejšou zložkou akejkoľvek archeologickej výpravy aneb ako napísať scenár bez najatia scenáristu rýchlo a ľahko. Aspoň, že tie logické hádanky v závere hry neboli tak strašné.
Technické spracovanie nie je úplne strašné, je len trochu strašné. V rámci žánru pomerne únosné, i keď tie pohyby postavy... Prostredia sú celkom malebné, interiery síce dosť na jedno brdo a opozerané/zrecyklované z Posla Smrti, ale aspoň to Mexiko vyzerá celkom k svetu. Čo sa týka dabingu... "Jmenuji se Martin Holan a spolu se svými kolegy vám ukážu jak se dělá ukázkový afektovaný voice-overacting!"
A záver hry? To je posledná facka a výsmech hráčom, ktorý sa rozhodli nevyhodiť hru z okna, kým sa ešte dalo. Najprv som len šokovane civel, potom sa mi ústa roztiahli do úsmevu a musel som sa smiať, jednoducho musel. Inak sa nedalo.
Nerozbehne. Táto hra nie je rutinná. Je to facka hráčom príbehových adventúr. Výsmech povolaniu scenáristu. Majstrovstvá sveta v nude a absurdnej trápnosti. Mysteriózny príbeh o byrokracii na českých pamiatkárskych úradoch? O delúzne aktívnej českej armáde? Simulátor rozmaznaných francúzskych bezdomovkýň? (Nikdy som si nepomyslel, že slová "rozmaznaný" a "bezdomovkyňa" použijem v jednej vete). Mexická telenovela o tom, ako riešiť svoje súkromné záležitosti s absolútne toporne a čudne hovoriacim a vyzerajúcim cudzincom pri prvom stretnutí?
Hráč 90% herného času rieši absurdné a banálne problémy, len aby získal povolenie/možnosť niekam ísť a prehodiť jednu dve vety, ktorého nechajú riešiť ďalší problém pražského bezdomovca alebo akéhosi mexického ožrana. Proste domáci low-life je najkritickejšou zložkou akejkoľvek archeologickej výpravy aneb ako napísať scenár bez najatia scenáristu rýchlo a ľahko. Aspoň, že tie logické hádanky v závere hry neboli tak strašné.
Technické spracovanie nie je úplne strašné, je len trochu strašné. V rámci žánru pomerne únosné, i keď tie pohyby postavy... Prostredia sú celkom malebné, interiery síce dosť na jedno brdo a opozerané/zrecyklované z Posla Smrti, ale aspoň to Mexiko vyzerá celkom k svetu. Čo sa týka dabingu... "Jmenuji se Martin Holan a spolu se svými kolegy vám ukážu jak se dělá ukázkový afektovaný voice-overacting!"
A záver hry? To je posledná facka a výsmech hráčom, ktorý sa rozhodli nevyhodiť hru z okna, kým sa ešte dalo. Najprv som len šokovane civel, potom sa mi ústa roztiahli do úsmevu a musel som sa smiať, jednoducho musel. Inak sa nedalo.
Pro: hádanky - najmä tie pri konci, je naivné dúfať, že v budúcnosti si tí vývojári nejakého scenáristu zoženú?
Proti: "hoši kdepak je scénář?" "naco sakra scénář?! nejseš ty nejakej moc náročnej?", postavy, príbeh, ending, dabing, viz. komentár