Posledný mohykán, možno posledná hra svojho druhu... Druhý Drakensang je výbornou hrou, opticky je možno kratšia ako jej predchodca, ale to najmä vďaka eliminovaniu zbytočného chodenia "hore-dole", ktoré svojim spôsobom umelo naťahovalo dĺžku hry v prípade prvého dielu.

Hru ženie dopredu nádherné prostredie a istá (možno gýčovitá), špecifická atmosféra Das Schwarze Auge, ktorú sa podarilo preniesť i na Drakensang (a pre ktorú mám toľko rád i "Severskú trilógiu". Charaktery nejdú toľko do hĺbky ako v prípade konkurencie, avšak vrámci akýchsi archetypov sú navrhnuté dobre a ich spoločnosť hráča teší. Bojový systém síce nezažil prevratné zmeny - stále je to auto-pauza, avšak zdá sa mi byť oproti predchádzajúcemu dielu viac prehľadný a menej chaotický.

Menší problém vidím v anglickom dabingu, ktorý je proti originálu výrazne slabší a trochu tak zráža celkovú atmosféru. Nehľadiac na to, že chýbajú nadabované niektoré vedľajšie dialógy, ktoré v originále dabované sú. Rovnako i preklad do angličtiny nie je úplne najlepší (česká verzia sa robila z anglického prekladu).Ostatne už preklad názvu nezachycuje tie jemné nuansy, ktoré má originálna verzia.

Nakoniec by som to celé uzavrel záverečnými slovami z recenzie: Drakensang je výborná a krásna hra. Vracia hráča do dôb kedy sa hry tvorili s láskou k téme a žánru. O to viac si ju treba vážiť, keďže je to možno jedna z posledných hier svojho druhu. Všetky známe hry tohto žánru sa uberajú úplne iným smerom – nie zlým, ale absolútne odlišným od systému, ktorý bol pre prvé desaťročie 21. storočia klasickým.