Quake 4 mi pripomína všetky tie staré popové hviezdy, ktoré nevedia, že v najlepšom treba prestať a nejakými novými skladbami a excesmi si len ničia všetkú tu reputáciu, ktorú si za tie roky stihli vybudovať. Jediní, kto sa z výsledku ich úsilia nakoniec tešia sú len nostalgici a najskalnejší fanúšikovia, ktorí sú schopní svojim idolom odpustiť čokoľvek, nech je toho trebárs aj za kontajner. Samozrejme istú mieru remeselnosti nemožno uprieť, ale čo z toho, ak je výsledok nemastným-neslaným tieňom ich najväčších hitov? Recyklujúc to(a aj to nie príliš dobre), čo priniesli už pred rokmi, bez štipky inovácie, ospevujúc prvky, ktoré sa dnes už nenosia?
Dámi a páni: o tom presne je Qvejk 4.