Príjemný izometrický look, neotrepané prostredie steampunku, kvalitní autori, obrovský pôvodný svet s kopou objavovania, lore, questov, celková dĺžka strčiaca do vrecka Fallout 2, cesta mágie a cesta technológie, široká škála skillov, atribútov, vlastností, tajomný príbeh - jeden by povedal, že to musí byť skvelé a bezchybné, ale ono i to má svoje neduhy.
Ono tá hra je fakt namotávka pre RPGčkara čo chce viac než koridor plný monštier na vymlátenie a pár bodíkov za level na prerozdelenie do troch vlastností. Je to takmer slasť, keby to nebolo tak nechutne zabugované. Vlastním originálku, neskonale padala, Ashbury bolo nehrateľné, aplikujem oficiálny patch, hra už nejde spustiť, nakoniec sa objavila záchrana v podobe fanpatchu, ktorý mi vôbec dovolí hru hrať, bohužiaľ stále veľa pádov do windowsu a iných neduhov, spôsobujúci frustráciu či už preto, že som hru naposledy uložil pred hodinou a teraz mi to znova padlo alebo čiste preto, že niektoré lokácie pre errory nejdú v istých momentoch vôbec navštíviť.
Ach jaj, ale hardcore rpgčkar je schopný masochisticky trpieť pre ten zážitok. Lenže je tu ďalšie ale, začiatok príbehu a prvé kroky sú super, kým človek nezistí, že veľkú časť hlavného príbehu tvorí osnova v zmysle "tak a teraz ti dáme quest a pošleme ťa niekam, ak chceš vedieť čo sa naozaj stalo, lenže keď to splníš ti povieme, že nič o tom nevieme a pošleme ťa za niekým iným". Našťastie zas posledná tretina má správne grády a Arcanum je aj o inom než hlavnom príbehu.
Rozhovory sú fajn, človeka láka každá nová lokácia (najmä mestá), baví ho levelovať a deliť bodíky, počúvať tú úžasnú komornú slákovú hudbu, hoci tých melódii nie je tak veľa, ale bojovať. Bojovanie je čudné, nevybalansované, je rovnako ľahké umrieť ako "okašľať" nepriatela behaním v kruhoch zatiaľ čo ho odzadu likvidujú spoločníci. A potom tie skoky v náročnosti, miesta kde si človek takmer ani neprdne a miesta, ktoré človek prechádza ako megarambo. Celkovo je hra totálne nevybalansovaná, niektoré prvé kúzla svojho kúzelníckeho stromu hravo strčia do vrecka iné posledné a hráč tak zisťuje, že svoje drahocenné body vyplýtval na niečo, čo síce vyzerá pekne na papieri, ale v praxi to nestojí za nič.
Je jasné, že Arcanum je megalomanské sústo, ktorým sa autori skôr pridusili než ho dobre zvládli, no i tak pre všetkých trpezlivých masochistov napriek občasnej frustrácie dokáže táto hra priniesť viac než len satisfakciu.
Ono tá hra je fakt namotávka pre RPGčkara čo chce viac než koridor plný monštier na vymlátenie a pár bodíkov za level na prerozdelenie do troch vlastností. Je to takmer slasť, keby to nebolo tak nechutne zabugované. Vlastním originálku, neskonale padala, Ashbury bolo nehrateľné, aplikujem oficiálny patch, hra už nejde spustiť, nakoniec sa objavila záchrana v podobe fanpatchu, ktorý mi vôbec dovolí hru hrať, bohužiaľ stále veľa pádov do windowsu a iných neduhov, spôsobujúci frustráciu či už preto, že som hru naposledy uložil pred hodinou a teraz mi to znova padlo alebo čiste preto, že niektoré lokácie pre errory nejdú v istých momentoch vôbec navštíviť.
Ach jaj, ale hardcore rpgčkar je schopný masochisticky trpieť pre ten zážitok. Lenže je tu ďalšie ale, začiatok príbehu a prvé kroky sú super, kým človek nezistí, že veľkú časť hlavného príbehu tvorí osnova v zmysle "tak a teraz ti dáme quest a pošleme ťa niekam, ak chceš vedieť čo sa naozaj stalo, lenže keď to splníš ti povieme, že nič o tom nevieme a pošleme ťa za niekým iným". Našťastie zas posledná tretina má správne grády a Arcanum je aj o inom než hlavnom príbehu.
Rozhovory sú fajn, človeka láka každá nová lokácia (najmä mestá), baví ho levelovať a deliť bodíky, počúvať tú úžasnú komornú slákovú hudbu, hoci tých melódii nie je tak veľa, ale bojovať. Bojovanie je čudné, nevybalansované, je rovnako ľahké umrieť ako "okašľať" nepriatela behaním v kruhoch zatiaľ čo ho odzadu likvidujú spoločníci. A potom tie skoky v náročnosti, miesta kde si človek takmer ani neprdne a miesta, ktoré človek prechádza ako megarambo. Celkovo je hra totálne nevybalansovaná, niektoré prvé kúzla svojho kúzelníckeho stromu hravo strčia do vrecka iné posledné a hráč tak zisťuje, že svoje drahocenné body vyplýtval na niečo, čo síce vyzerá pekne na papieri, ale v praxi to nestojí za nič.
Je jasné, že Arcanum je megalomanské sústo, ktorým sa autori skôr pridusili než ho dobre zvládli, no i tak pre všetkých trpezlivých masochistov napriek občasnej frustrácie dokáže táto hra priniesť viac než len satisfakciu.
Pro: unikátny setting, hudba, možnosti, veľa miest, lokácii, questov, lore, postáv
Proti: bugy, bugy, bugy, nevybalancovanosť, jemne prehnané poslíčkovanie v hlavnom príbehu