Pozrime sa teda najprv na námet a príbeh. OK, príbeh dajme tomu že by mohol byť aj viac nervydrásajúci a námet nie je až taký megaoriginálny, ale postupné zisťovanie krutých faktov počas hrania ma neraz vytrhlo z reality. Zakončenie tromi spôsobmi je podľa mňa vcelku vhodný nápad. Je skvelé, že o osudu dvoch postáv, môžete rozhodnúť práve vy. Ja osobne som vybral trest pre oboch, aj pre Daniela aj pre Alexandra :). ( Priznávam sa ale že som si zahral všetky tri konce)..

Originálny a výborne zvládnutý fyzikálny engine je obrovským plusom čo už práve v Amnesii, alebo v ostatných počinoch, v Penumbre. Pocit že môžete hýbať takmer naozaj všetkým, všetko rozbiť, prenášať, vám dáva akýsi pocit voľnosti a zvyšuje tak hernosť hry hneď o niekoľko levelov. Prečítal som pár recenzií kde bolo písané veľké množstvo bugov. OK, ale ja som osobne narazil asi na jeden a to verte, že som sa tam pohyboval pomaly a prehľadával a skúšal všetko čo sa len dalo. Ten bug bolo len jedno miesto, kde keď vyjdete vás monštrum nemá šancu zabiť. Nie, nepoviem vám kde to je :).

Prejdime na grafickú stránku. Na začiatok by som rád poznamenal že ide o indie budgetovku. Veľa Ľudí grafiku kritizuje, no podľa mňa je veľmi obstojná a hra tieňa a svetla a tmy je ohromujúca. Predsa len som pri grafike pritváral oči, keďže autori nemali mnoho financií.

Teraz k najsilnejšej stránke hry. A to je atmosféra a STRACH. S prechádzaním hry som mal nemalé problémy. Všadeprítomný strach a občas aj nejakí tí nepriatelia vám niekedy pridajú schopnosť hrať hru asi tak maximálne polhodinu. Hra má akýsi psychologický podtón a preto vás často vytrhne z reality do mysle hlavného hrdinu. Je pravda že na konci už nie je veľa nepriateľov, ale aj tak je tam atmosféra a strach veľmi, veľmi silná. Hrám hru už druhý krát a aj tak niekedy zabudnem na niektoré skryté monštrum a dokáže ma to vydesiť aj teraz.

Celkovo sa mi hra veľmi páčila, Frictional Games mám rád. Aj keď sa priznám že Penumbru som hral až po Amnesii. Kúpil som Anthology verziu a neľutujem vôbec :). Ale to už zachádzam niekam inam, takže to je asi všetko.