Priznám sa, že vyzbrojený znalosťou šablóny Bioware som pristupoval k Jade Empire so značnou skepsou a hrozilo teda riziko projekcie v štýle, že budem viac pyskovať než hrať. Vo chvíli, keď sa všetky predsudky ukázali byť úplne opodstatnené, som mal mávnuť nad hrou rukou, prilepiť jej nejaké jemne nadpriemerné hodnotenie a dohrať ju možno akurát z povinnosti. To by bolo logické. Bohužiaľ, vyskytol sa problém, že totálna neoriginalita JE ma vôbec netrápila a ja som si hranie celý čas fakt užíval. Dôvody, prečo, sa už hľadajú ťažšie.
Tým hlavným a vlastne jediným, v čom Jade Empire vyložene exceluje, je atmosféra. Setting starovekej Číny je úžasný a jeho rozprávkove podanie mi vyslovene trafilo do vkusu. Lokácie, aj keď sa pri nich nejaké kreatívne orgie nekonajú a z veľkej časti zapadajú do klasických archetypálnych schém, sú natoľko rozmanité a pestré, že mi samotné poskytovali dostatočnú motiváciu na pokračovanie a niektoré (e.g. nebesá) sú menším estetickým orgazmom (aj keď celkom prvoplánovým). Zvlášť oceňujem vhodne vybalancovaný pomer „posvätného a profánneho“, kde sa z mytologickej roviny nestala fraška a návštevy nadprirodzeného sveta sú v rámci hry vzácne a tak si udržujú nádych výnimočnosti. (A rozhodne si neodpustím pochváliť geniálny nápad redukovať jaskyne, doly a podobné patologicky nudné miesta na jednu lineárnu chodbu. Škodí to síce autenticite, ale ušetrilo ma to zbytočných traumatických zážitkov (dodnes mám nepríjemné flashbacky z Bloodlines). Thumbs up.)
Príbeh je paradoxne skôr kulisou k prostrediu, než aby to bolo opačne, ale kulisou pomerne vkusnou a samého ma dosť zaskočilo, že ma napriek svojej triviálnosti dokázal vtiahnuť a donútiť, aby som ho prežíval osobne. Je atraktívne podaný, dobre odsýpa a hlavne nepredstiera, že nejak presahuje vymedzenie klasickej rozprávky, nerieši tajomstvá kozmu a „múdrosť východu“ je tu našťastie prítomná len ako decentná príchuť a dokreslenie sveta. Špeciálnu poklonu si zaslúžia vedľajšie questy, na ktorých si asi Bioware vyšťavilo posledné zvyšky kreativity, anžto sú vážne zábavné a občas sa v nich zablesknú aj známky sviežosti a originality.
NPCs sú až na pár výnimok nudné, na druhú stranu Silk Fox som si okamžite zamiloval (ťažko povedať, nakoľko ide o osobné preferencie a nakoľko o kvalitný charakter) a nápad za Wild Flower/Chai Ka je proste tak výborný, že pri nich som vlastne ani inú možnosť nemal. Prekvapujúco ma bavili súboje (ak teda vytesním frustrujúcich pľujúcich duchov s riadenými slinami), čo sa mi stalo naposledy snáď pri Chrono Trigger. Akurát sa posťažujem na infláciu mágie, resp. na nasledovanie bežného (a, ako to už býva, dementného) konceptu fantasy RPG, čo, priznávam, je sťažnosť príšerne naivná. Zrovna setting JE však podľa mňa mal potenciál na jej prehodnotenie, kde nemusela byť rutinnou činnosťou, ale (práve v spojení s mytologickou rovinou) skutočne výnimočnou udalosťou s odpovedajúcim efektom. Škoda.
Jade Empire je syntézou toho, na čo mali v Bioware talent, t.j. dobre vyváženého herného systému bez výraznejších chýb (e.g. Baldur's Gate II) a atraktívneho prostredia (e.g. KotOR). Samozrejme, terč pre kritiku je to stále veľmi vďačný a to sa ani nemusím moc snažiť. Veľmi ľahko ho dokážem vnímať ako priemerné dielo, ktoré sklzáva do gýču a klišé častejšie, než by som mal byť ochotný tolerovať. Čo ale s racionálnymi výčitkami, keď sa JE proste výborne hrá a obsahuje to otrepané kúzlo, o ktorom tak radi bľabocú zlí básnici, ktoré dokáže pohltiť. A ja som mu to zhltol celkom ochotne .
Tým hlavným a vlastne jediným, v čom Jade Empire vyložene exceluje, je atmosféra. Setting starovekej Číny je úžasný a jeho rozprávkove podanie mi vyslovene trafilo do vkusu. Lokácie, aj keď sa pri nich nejaké kreatívne orgie nekonajú a z veľkej časti zapadajú do klasických archetypálnych schém, sú natoľko rozmanité a pestré, že mi samotné poskytovali dostatočnú motiváciu na pokračovanie a niektoré (e.g. nebesá) sú menším estetickým orgazmom (aj keď celkom prvoplánovým). Zvlášť oceňujem vhodne vybalancovaný pomer „posvätného a profánneho“, kde sa z mytologickej roviny nestala fraška a návštevy nadprirodzeného sveta sú v rámci hry vzácne a tak si udržujú nádych výnimočnosti. (A rozhodne si neodpustím pochváliť geniálny nápad redukovať jaskyne, doly a podobné patologicky nudné miesta na jednu lineárnu chodbu. Škodí to síce autenticite, ale ušetrilo ma to zbytočných traumatických zážitkov (dodnes mám nepríjemné flashbacky z Bloodlines). Thumbs up.)
Príbeh je paradoxne skôr kulisou k prostrediu, než aby to bolo opačne, ale kulisou pomerne vkusnou a samého ma dosť zaskočilo, že ma napriek svojej triviálnosti dokázal vtiahnuť a donútiť, aby som ho prežíval osobne. Je atraktívne podaný, dobre odsýpa a hlavne nepredstiera, že nejak presahuje vymedzenie klasickej rozprávky, nerieši tajomstvá kozmu a „múdrosť východu“ je tu našťastie prítomná len ako decentná príchuť a dokreslenie sveta. Špeciálnu poklonu si zaslúžia vedľajšie questy, na ktorých si asi Bioware vyšťavilo posledné zvyšky kreativity, anžto sú vážne zábavné a občas sa v nich zablesknú aj známky sviežosti a originality.
NPCs sú až na pár výnimok nudné, na druhú stranu Silk Fox som si okamžite zamiloval (ťažko povedať, nakoľko ide o osobné preferencie a nakoľko o kvalitný charakter) a nápad za Wild Flower/Chai Ka je proste tak výborný, že pri nich som vlastne ani inú možnosť nemal. Prekvapujúco ma bavili súboje (ak teda vytesním frustrujúcich pľujúcich duchov s riadenými slinami), čo sa mi stalo naposledy snáď pri Chrono Trigger. Akurát sa posťažujem na infláciu mágie, resp. na nasledovanie bežného (a, ako to už býva, dementného) konceptu fantasy RPG, čo, priznávam, je sťažnosť príšerne naivná. Zrovna setting JE však podľa mňa mal potenciál na jej prehodnotenie, kde nemusela byť rutinnou činnosťou, ale (práve v spojení s mytologickou rovinou) skutočne výnimočnou udalosťou s odpovedajúcim efektom. Škoda.
Jade Empire je syntézou toho, na čo mali v Bioware talent, t.j. dobre vyváženého herného systému bez výraznejších chýb (e.g. Baldur's Gate II) a atraktívneho prostredia (e.g. KotOR). Samozrejme, terč pre kritiku je to stále veľmi vďačný a to sa ani nemusím moc snažiť. Veľmi ľahko ho dokážem vnímať ako priemerné dielo, ktoré sklzáva do gýču a klišé častejšie, než by som mal byť ochotný tolerovať. Čo ale s racionálnymi výčitkami, keď sa JE proste výborne hrá a obsahuje to otrepané kúzlo, o ktorom tak radi bľabocú zlí básnici, ktoré dokáže pohltiť. A ja som mu to zhltol celkom ochotne .
