Posel Smrti je presne ten typ príbehov, ktorý keby sa bral o kúsok menej vážne, by mohol mať vo filmovej podobe v hlavnej úlohe šaškujúceho Johnnyho Deppa a zvyšok ansámblu by sa delil na tých, ktorí by ho vynili z hlúposti/poverčivosti/či dokonca mu dávali zápletku za vinu a tých, ktorí by ho vynili z toho, že poverčivý vlastne nie je... (viz. Ospalá diera).

Každopádne Posel Smrti sa berie vážne, veľmi vážne. A poväčšinou to prekvapivo funguje. Hra sa zároveň nebojí byť brutálna (na pomery pc hier), čo beriem tiež ako plus. Grafika je na svoju dobu určite viac než príjemná, i keď je to možno dané aj tým, že na postavy sa fakt nezoomuje (našťastie) a zároveň nemusia vykonávať žiadne, programátorsky náročnejšie úkony.

V priebehu niekoľkých kapitol si človek na hlavnú postavu celkom zvykne a príbeh má pomerne slušné tempo a neposiela vás robiť absolútne kraviny len preto, aby o nejakú tú hodinu natiahol celkovú dĺžku hry. Dokonca i odbočka do Walesu, od ktorej som čakal pôvodne práve takéto zdržovanie, mala svoje čaro.

Dabing bol pomerne dobre zvládnutý (v pamäti mi utkvel najmä Michal Dlouhý ako Samuel Gordon, doktor v podaní Vladimíra Čecha a Pavel Soukup ako bratranec), bez nadbytočného overactingu, aký býva v českých hrách až príliš často. Celkovo aj logické postupy a hádanky boli skutočne logické, len ich zbytočne komplikovalo využívanie druhého tlačítka myši pre lepšie prezretie (čo už tak logicky nepôsobilo). Je jasné, že hru by som dnes hodnotil asi prísnejšie, predsalen je to cca 7 rokov čo som ju hral. Lenže zážitok v podobe príjemných spomienok na "napínavé" hľadanie vraha, zatiaľ čo za oknom padal sneh, sa určite počíta k dobru.