Najväčším problémom Pankráca v štvrtom pokračovaní nie je záchrana časopriestorového kontinua tak, ako ho poznáme, ale neústála nerozhodnosť v tom, či je to hra vážna alebo humorná. A Pankrác sa v tomto smere fakticky nerozhodne.

Výsledne to pôsobí tak, že veľa scén buď trpí nejakým veľmi nevtipným a nevkusným vtípkom alebo naopak tam, kde by sa humor zišiel, žiaden nie je. Samotná návšteva rôznych (alternatívnych) svetových lokácii má i tak celkom prekvapivé čaro. Za čo môže aj ich časté striedanie a nie príliš zákysový postup. Minihry sú dokonca napriek svojej neoriginalite zábavné.

Z príbehového hľadiska je to asi najmenej (pred)pubertálny Pankrácov výlet, čo určite považujem za plus, hoci dialógy, či zlý vtip mu občas dokážu zasadiť nepríjemnú ranu pod pás, nehovoriac o samotnom mišmaše a nelogike v cestovaní čase a efektoch motýlích krídel. Na druhej strane Polda nie je ten typ hry, kde by na takých veciach záležalo.

Celkovo vzato je tento diel asi najdospelejší (i keď predpošlými dielmi tá latka nebola nastavená priveľmi vysoko), ale i najmenej "humorný" a je na samotnom hráčovi, čo z toho bude považovať za plus a mínus. Pre mňa jemný nadpriemer.