Už v čase prípravy sa o FU vravelo ako o "SW God of War", čo ma priveľmi netešilo, keďže nie som žiaden rubačkofil (iba starwarsofil). I tak som len mávol rukou pretože by som to i tak nemal na čom spustiť. Keď som si to nakoniec pred pol rokom zahral, prvé čo ma napadlo bolo toto:
To si robia zo mňa vývojári srandu? Ako som zmienil aj v diskusii, hlavná postava Starkiller má schopnosti ako Chuck Norris na steroidoch. Z vizuálneho hľadiska to môže byť efektné a pre fanúšikov Michaela Baya (medzi ktorých sa rozhodne neradím) aj slastné - všetko to masívne drtenie, dvíhanie, fritovanie, ale inak to pôsobí prehnane. V menšej miere by to občas bola aj sranda a napríklad čo sa týka rôznych útokov mečom alebo komb, takto nejak by som si predstavoval, že by mali bojovať rytieri jedi, zároveň by podľa mňa nemali mať problém ani s tým množstvom nepriateľom a nie byť také padavky ako v druhom a treťom filme (predsalen, to že nejaký jedi nie je jeden z top 10 žijúcich jediov neznamená, že je to potrava pre blastery, každý jedi musí byť predsa lepší bojovník než 90% humanoidného obyvateľstva galaxie). Učiť sa a používať nové kombinácie útokov teda rozhodne stojí za to a zvyšujú zábavnosť koridorového prechádzania levelmi. I tie boss fighty boli pomerne fajn spestrením, škoda, že len ten svetelný meč je viac nejakou palicou na mlátenie po hlave, než porcovačom.
Čo znakom dobrej hry nebude, je fakt, že v cca 6 hodinovej dĺžke (už si presne nespomínam) nastával častokrát stereotyp a ja som si želal, aby "toto už bola posledná vlna nepriateľov a ja som sa dostal do nového prostredia a hlavne, aby sa príbeh posunul". A keď už spomínam ten príbeh - z príbehu som mal pôvodne obavy, predsalen zo skúsenosti vieme, že príbeh v rubačkách býva častokrát len kulisou a občas zdôvodnením, prečo vlastne zabíjam. Ak si však odmyslíme tie Chucknorrisovské prvky pasáž so Star Destroyerom mi neprišla ani efektná, ani zábavná, ani vtipná, tak je príbeh celkom solídny, ba čo viac - rozhodne je najsilnejšou motiváciou k hraniu.
Z technického hľadiska to smrdí nie príliš podarenou konverziou - kamera sa občas hráčovi neseriózne vysmieva nečakanými zmenami uhlov, mizernou optimalizáciou (pričom grafika nie je nijak úžasná), obrovským žraním miesta na hdd (ešte v kontraste s krátkou hracou dobou)a ani to ovládanie nie je úplne kóšer. Preto mi pripadá, že najťažou otázkou je - komu vlastne hru odporučiť? Star Wars fans? Transformers fans? Rubačkofans? Hmmm...
To si robia zo mňa vývojári srandu? Ako som zmienil aj v diskusii, hlavná postava Starkiller má schopnosti ako Chuck Norris na steroidoch. Z vizuálneho hľadiska to môže byť efektné a pre fanúšikov Michaela Baya (medzi ktorých sa rozhodne neradím) aj slastné - všetko to masívne drtenie, dvíhanie, fritovanie, ale inak to pôsobí prehnane. V menšej miere by to občas bola aj sranda a napríklad čo sa týka rôznych útokov mečom alebo komb, takto nejak by som si predstavoval, že by mali bojovať rytieri jedi, zároveň by podľa mňa nemali mať problém ani s tým množstvom nepriateľom a nie byť také padavky ako v druhom a treťom filme (predsalen, to že nejaký jedi nie je jeden z top 10 žijúcich jediov neznamená, že je to potrava pre blastery, každý jedi musí byť predsa lepší bojovník než 90% humanoidného obyvateľstva galaxie). Učiť sa a používať nové kombinácie útokov teda rozhodne stojí za to a zvyšujú zábavnosť koridorového prechádzania levelmi. I tie boss fighty boli pomerne fajn spestrením, škoda, že len ten svetelný meč je viac nejakou palicou na mlátenie po hlave, než porcovačom.
Čo znakom dobrej hry nebude, je fakt, že v cca 6 hodinovej dĺžke (už si presne nespomínam) nastával častokrát stereotyp a ja som si želal, aby "toto už bola posledná vlna nepriateľov a ja som sa dostal do nového prostredia a hlavne, aby sa príbeh posunul". A keď už spomínam ten príbeh - z príbehu som mal pôvodne obavy, predsalen zo skúsenosti vieme, že príbeh v rubačkách býva častokrát len kulisou a občas zdôvodnením, prečo vlastne zabíjam. Ak si však odmyslíme tie Chucknorrisovské prvky pasáž so Star Destroyerom mi neprišla ani efektná, ani zábavná, ani vtipná, tak je príbeh celkom solídny, ba čo viac - rozhodne je najsilnejšou motiváciou k hraniu.
Z technického hľadiska to smrdí nie príliš podarenou konverziou - kamera sa občas hráčovi neseriózne vysmieva nečakanými zmenami uhlov, mizernou optimalizáciou (pričom grafika nie je nijak úžasná), obrovským žraním miesta na hdd (ešte v kontraste s krátkou hracou dobou)a ani to ovládanie nie je úplne kóšer. Preto mi pripadá, že najťažou otázkou je - komu vlastne hru odporučiť? Star Wars fans? Transformers fans? Rubačkofans? Hmmm...
Pro: príbeh, kombím, kombíš, kombíme, boss fighty
Proti: 99% midichlorianov galaxie v jednom tele, stereotyp, technické záležitosti