Viem, že keď sa povie klasický western, všetci si spomenú najskôr na Sergia Leoneho a Eastwoodovky, prípadne Sedem statočných. No moje detstvo poznamenali najviac romantické Vinnetouovky. A hoci sa môže zdať, že Call of Juarez sa snaží ísť tou drsnejšou cestou, je to v zásade skôr prijemná "romantickejšia" Vinnetouvka, ponúkajúca pohľad na jedného mladého smoliara a jedného, na prvý pohľad zatrpknutého a zaslepeného, ale kdesi tam hlboko v sebe predsalen dobráka. Rozdielnosť v ich hernom štýle spolu s postupným vystriedaním všetkých klasických lokácii, ktoré v správnom westerne nesmú chýbať je rozumným bojom proti prípadnému stereotypu a v použitom engine to celé (nielen na svoju dobu) vyzerá naozaj efektne. Je síce pravda, že loadingy trvali až podozrivo dlho a pasáže za mlaďocha mi nepriniesli toľko radosti ako za starého harcovníka a zbrane sa taktiež nemuseli kaziť. Ale to rozhodne nie sú výčitky, ktoré by mali kohokoľvek od tejto hry odradiť.