Mafia je legenda. V každom z nás vrie určité množstvo rebélie a agresivity, ktorá v niektorých chvíľach môže prepuknúť v amok, či iný silný pocit. Mafia tieto pocity zaháňala - hlavne keď ste pálkou rozbíjali kompletne celé staručké autíčko z tridsiatych rokov, odstrelili všetky kolesá a robili z neho šrot, dokým nevybuchlo. Mafia je pre mňa najlepšia česká hra pod slnkom. Už len za ten dokonalý príbeh, dialógy a voľnosť v štýle GTA. Českí borci sa pochlapili a naservírovali hráčom doposiaľ nevídanú hru. Pamätám si prvé intro, kedy Tom čakal pri taxíku a gangsteri naháňali nejakého chlapíka. Ako keby som mal to intro ešte pred očami. Pamätám si prvú jazdu s taxíkom a ďalšie misie, kedy ste museli jednému chlapíkovi premeniť molotovým koktejlom autá na hromadu šrotu. Mafia je jednoducho hra, na ktorú sa len tak nezabúda. Prišla náhle a žije v hráčoch, ktorí ju mali možnosť vyskúšať v dobe vzniku, až dodnes a bude žiť, pre mňa osobne, naveky. Mafia je hra, ktorú si pamätám veľmi detailne a živo aj po skoro desiatich rokoch. Pamätám si krásnu hudbu orchestra a swingu, ktorá vznikla aj vďaka Českému symfonickému orchestru & Djanga Reinhardta.

Mafie som sa nahral v tom čase toľko, že som vedel nasledujúci dialóg Ralpha a Paulího. Najlepšie hlášky boli, keď ste museli Paulího a Sama niekam doviezť alebo ste pred niekým utekali - vtedy sypali jednu hlášku za druhou. A Sára bola jednoducho žena na pohľadanie... A ten pocit z "Volní jízdy", keď ste mali v garáži tie nadupané "experimentálne" krásky... ááách...

Kultová Paulího hláška: "Co si to ku*va ty parchanti vo sobě do prdele myslej? Že je to tady ňákej zasranej lunapark nebo co? Vlastnoručně těm hovadům rozstřílím prdel na sračky.