A je to tu!
Po rokoch odriekania a presviedčania sa, že to už nikdy viac hrať nebudem som sa to toho opäť zase oprel a konečne to dotiahol do zdárneho konca.
Musím však podotknúť, že ani tentokrát to nebolo bezproblémové. Ale pekne poporiadku.
Asi každý, kto hrám venuje aspoň trochu času musel počuť o hre, ktorá mala priniesť na naše monitory fotorealistickú grafiku. Do reklamnej kampane investovali ľudia od EA určite nemalú sumu a všetci od hry čakali nadpozemský zážitok. Ako to už pri silne očakávaných hrách býva, očakávaný efekt sa nedostavil a prišlo (aj keď síce len drobné) sklamanie. Ale dosť bolo histórie, ide sa hrať!
To čo, na Crysis upúta (kedysi zvyklo aj vyrážať dych) hneď na prvý pohľad je jednoznačne grafické spracovanie. Je vidieť, že páni (a dámy) od Cryteku si dali na tejto položke veľmi záležať, koniec koncov išlo o PC exluzívny titul, ktorý mal všetkým vytrieť zrak a donútiť konzolistov blednúť od závisti. A musím podotknúť, že na hru je radosť pozerať ešte aj dnes, čo u 4 roky starých hier nebýva zvykom. To však so sebou aj nesie jedno veľké negatívum v podobe HW nárokov, čo je určite jedna z príčin relatívne vlažného prijatia hry. A zrejme kvoli tomu píšem komentár na hru až dnes :-).
Ale Crysis nie je len o grafike. Hra má aj celkom podarený príbeh. Zápletku o mimozemšťanoch, ktorí chcú ovládnuť našu modrú planétu sme už počuli nespočetne veľakrát ale určite nie z pohľadu amerických supervojakov, ktorý prišli zistiť čo sa stalo na nejakom ostrove a popri tom, ako sa patrí, zachrániť svet. To znamená, že tu máme relatívne celkom epický dej a dojde aj na dejové zvraty, takže uričte nejde len o vyplnenie prázdneho miesta medzi všetkými tými prestrelkami.
A teraz už konečne k tej hrateľnosti. Aj keď je Crysis prachobyčajná FPS, náš hlavný hrdina je navlečený do nanoobleku s niekoľkými parádnymi vychytávkami ako je neviditeľnosť, vyššia odolnosť, rýchlosť a sila. Plusom je, že Vás hra do ničoho nenúti, či už vo využívaní schopností obleku alebo postupe hrou a teda môžte hrať hru buď starým dobrým ramboštýlom alebo cestou minimálneho odporu, všetko je len na hráčovi.
Námietok ku hre veľa nemám, avšak jedna by sa predsa len našla. Zhruba v druhej tretine hry sa hráč dostáva do akejsi mimozemskej štruktúry. Táto pasáž mi prišla z celej hry najnudnejšia a nebyť toho, že sa mi z jedného inkriminovaného úseku náhodou podarilo dostať, asi by som ju ani nedohral. Trocha mi to pripomenulo pasáž na Xene v prvom Half-Life, kde som sa cítil podobne rozčarovane.
Na záver musím dodať, že až na ten malý zádrhel som sa pri hre celkom dobre bavil a ostatný priebeh hrou bol viacmenej bezproblémový. V mojich očiach síce Crytek neprekonal svoju prvotinu Far Cry, ale aj tak ide o veľmi dobrú hry, ktorý by si mal minimálne raz zahrať každý, kto to s hrami, obzvlášť FPSkami, myslí aspoň trochu vážne.
Po rokoch odriekania a presviedčania sa, že to už nikdy viac hrať nebudem som sa to toho opäť zase oprel a konečne to dotiahol do zdárneho konca.
Musím však podotknúť, že ani tentokrát to nebolo bezproblémové. Ale pekne poporiadku.
Asi každý, kto hrám venuje aspoň trochu času musel počuť o hre, ktorá mala priniesť na naše monitory fotorealistickú grafiku. Do reklamnej kampane investovali ľudia od EA určite nemalú sumu a všetci od hry čakali nadpozemský zážitok. Ako to už pri silne očakávaných hrách býva, očakávaný efekt sa nedostavil a prišlo (aj keď síce len drobné) sklamanie. Ale dosť bolo histórie, ide sa hrať!
To čo, na Crysis upúta (kedysi zvyklo aj vyrážať dych) hneď na prvý pohľad je jednoznačne grafické spracovanie. Je vidieť, že páni (a dámy) od Cryteku si dali na tejto položke veľmi záležať, koniec koncov išlo o PC exluzívny titul, ktorý mal všetkým vytrieť zrak a donútiť konzolistov blednúť od závisti. A musím podotknúť, že na hru je radosť pozerať ešte aj dnes, čo u 4 roky starých hier nebýva zvykom. To však so sebou aj nesie jedno veľké negatívum v podobe HW nárokov, čo je určite jedna z príčin relatívne vlažného prijatia hry. A zrejme kvoli tomu píšem komentár na hru až dnes :-).
Ale Crysis nie je len o grafike. Hra má aj celkom podarený príbeh. Zápletku o mimozemšťanoch, ktorí chcú ovládnuť našu modrú planétu sme už počuli nespočetne veľakrát ale určite nie z pohľadu amerických supervojakov, ktorý prišli zistiť čo sa stalo na nejakom ostrove a popri tom, ako sa patrí, zachrániť svet. To znamená, že tu máme relatívne celkom epický dej a dojde aj na dejové zvraty, takže uričte nejde len o vyplnenie prázdneho miesta medzi všetkými tými prestrelkami.
A teraz už konečne k tej hrateľnosti. Aj keď je Crysis prachobyčajná FPS, náš hlavný hrdina je navlečený do nanoobleku s niekoľkými parádnymi vychytávkami ako je neviditeľnosť, vyššia odolnosť, rýchlosť a sila. Plusom je, že Vás hra do ničoho nenúti, či už vo využívaní schopností obleku alebo postupe hrou a teda môžte hrať hru buď starým dobrým ramboštýlom alebo cestou minimálneho odporu, všetko je len na hráčovi.
Námietok ku hre veľa nemám, avšak jedna by sa predsa len našla. Zhruba v druhej tretine hry sa hráč dostáva do akejsi mimozemskej štruktúry. Táto pasáž mi prišla z celej hry najnudnejšia a nebyť toho, že sa mi z jedného inkriminovaného úseku náhodou podarilo dostať, asi by som ju ani nedohral. Trocha mi to pripomenulo pasáž na Xene v prvom Half-Life, kde som sa cítil podobne rozčarovane.
Na záver musím dodať, že až na ten malý zádrhel som sa pri hre celkom dobre bavil a ostatný priebeh hrou bol viacmenej bezproblémový. V mojich očiach síce Crytek neprekonal svoju prvotinu Far Cry, ale aj tak ide o veľmi dobrú hry, ktorý by si mal minimálne raz zahrať každý, kto to s hrami, obzvlášť FPSkami, myslí aspoň trochu vážne.
Pro: AI, voľnosť, príbeh, grafika
Proti: mimozemská pasáž, HW náročnosť