Po 13 rokoch od prvého stretnutia s Quest for Glory sa konečne moja púť skončila a ja mám celú pentalógiu za sebou. Je pravda, že v tomto prípade sa jedná o remake, ktorý nie je od Sierry, avšak nevedieť o tom, ani by ma nenapadlo, že za tým stojí niekto iný, tak precízne je tento remake prevedený.

Samotné prostredie a príbehové pozadie som už poznal z pôvodnej verzie, pri ktorej som však pre písané zadávanie príkazov vydržal len cca 1-2. I tak ma ale príjemne prekvapilo arabské prostredie Shapeiru, evidentne vytvorené na štýl rozprávok z 1000 a 1 noci. Štýl hry je pomerne zachovaný a aj nezjednodušená voľba rozloženia mesta má svoje čaro. Hráč totiž musí jednotlivé dôležité lokácie objaviť sám v spleti uličiek, to však po zakúpení mapy a stručnej orientačnej nápovede od obyvateľov mesta nie je žiadnou prekážkou. Skôr naopak, pôsobí to ako príjemná "objaviteľská výzva". Netrvá však dlho a hráč má zrazu všetky mestské lokácie objavené, postavy prekecané, (ne)dôležité predmety zakúpené. Tak sa logicky vydá do púšte.

Tam ma zaskočilo, že tie boje nie sú až také ľahké ako som si myslel, oproti jednotke sú komplexnejšie (viac kláves=viac úkonov) a zároveň aj najslabšiemu banditovi odoberám nejak primálo. Preto som hneď utekal za Uhurou do Adventurer's Guild trénovať a trénovať a trénovať... A nebola to jediná vec, ktorú som trénoval. O to smutnejšie vo výsledku bolo, že niektoré skilly som vlastne počas hry napriek tréningu nevyužil vôbec alebo len 1x. V rámci celej série mi prišlo, že práve tento diel mal asi najmenšie využitie RPG časti.
Druhou vecou bolo minimum lokácii v púšti. V podstate 4 a to je všetko. Zároveň mi prišlo ako ukrutne debilný nápad, že v istom bode v púšti sa svetové strany sa reverzne otočili, čo dosť znepríjemnilo orientáciu. No a samozrejme každý diel série má jednu absolútne nevtipnú a na nervy lezúcu postavu. V prípade Trial by Fire tento post jednoznačne vyhráva Keapon Laffin. :)

Po poriadnom tréningu, pobehaní všetkých možných lokácii, prekecnutí množstva postáv a splnenia nejakých tých úloh bol zrazu koniec dňa 3 a tak ako spomína Ajantis, nebolo zrazu čo robiť. To ma tak trochu šokovalo/zamrzelo, ale tie najbližšie som sa snažil stráviť "produktívne" tréningom. Neblahé predtuchy sa však naplnili a ja som musel vždy niekoľko dní čakať na to, aby sa vôbec niečo, čomu by som sa (okrem tréningu a zabíjaniu potvor v púšti) vôbec mohol venovať. Neviem či je to problém remaku a v pôvodnej hre hráč nestíhal tak rýchlo napredovať alebo je to v rámci vernosti predlohe prevzatý neduh, ale prostredná časť hry ma natoľko demotivovala, že som si musel dať od hrania pár dní pauzu.

Hoci adventúrna časť je pomerne dobre zvládnutá (no na to, že hráč vedie dialóg aj prostredníctvom kliknutia na seba, mohla hra nejakým spôsobom upozorniť) a z hry sála príjemná atmosféra (z tej príjemnosti vyplýva o čosi menšie nutkanie "naliehavosti" zápletky), práve kvôli prostrednej časti som zvažoval nižšie hodnotenie. Našťastie od momentu ako som zabil posledného elementála, dostáva hra druhý dych a opäť nastavuje tempo v ktorom sa stále niečo deje, kým neprídu záverečné titulky.

QFG 2 určite nie je dokonalou hrou a ani najlepším dielom zo série, no i tak určite vytŕča zo širokej škály adventúr nielen pre svoju silnú atmosféru, pre adventúry netypické RPG zložky, ale i pre "silu", ktorú tvorí pentalógia ako celok. A to napriek faktu, že určite hra mohla obsahovať lepšiu aplikáciu RPG prvkov a viacej adventúrnych úloh, aby stred hry nepôsobil na hráča demotivujúco.