Neexistuje veľa závodných hier, ktoré by som dohral do konca. Keď sa to tak vezme, Okrem havajského Test Drive Unlimited a štvrtého Burnoutu to boli iba hry zo sérií Need For Speed a FlatOut.
A keďže ide o môj prvý "závodný komentár", nie je nič lepšie ako začať práve reinkarnáciou známej série (teda subsérie).
Pôvodne som ku HP pristupoval bez nejakých väčších očakávaní. Predsa len, hra kde sa banda zbohatlíkov premáva v luxusných autách a popri tom uniká pred strážcami zákona sa za originálnu označiť určite nedá. A keďže s malými očakávaniami prichádzajú veľké prekvapenia, nasledujúci text sa bude niesť najmä v duchu spokojnosti.
Hra ponúka hranie za obe strany, teda za pretekárov aj ruky zákona. Pôvodne som si myslel, že policajná časť hry bude len akousi "fíčurou", ktorá sa pekne vyníma na krabici a v reále nudným doplnkom ku pretekárskej zložke, ktorú si človek len rýchlo odbije, aby sa mohol okamžite vrhnúť späť do víru závodov. Lenže to by v tom nemohli byť Criterioni. Obe zložky sú si teda absolútne rovnocenné a hra Vás nenúti preferovať tú či onú stranu. Ja osobne som po každom úspešnom závode nasadol do policajného auta a tých, ktorých som sa snažil zo predtým predbehnúť som dostal za mreže. Tým pádom môžem vylúčiť akýkoľvek stereotyp, pretože každá hra bola iná ako tá predchádzajúca.
K tomu celkom dopomáha aj pestrá ponuka herných módov, kde sú klasické preteky tak trochu upozadené na úkor všemožných naháňačiek alebo časoviek.
Najviac som si užíval mód Hot Pursuit a to za obe herné strany. Dalo by sa to označiť za needforspeedovskú obdobu módu Road Rage známeho z Burnoutu.
Naopak najmenej sa mi páčili časovky, pretože zajazdiť ich na zlatú medailu bolo niekedy naozaj náročné.
Čo sa týka technického spracovania, je na vysokej úrovni. Autá sú vymodelované do posledného detailu a aj znejú ako svoje predlohy. Je vidieť, že autori venovali ich tvorbe dostatok času. Ako povedal kedysi istý redaktor v relácii Game Page pri recenzii štvrtého dielu: "grafika je tak fotorealistická, že sa budete báť, aby na Vás tie autá nevyskočili z monitoru", s prižmúrením oka sa to dá povedať aj o Hot Pursuit.
Jediné, čo mi kazilo dojem z inak bezchybnej hry bol oficiálny soundtrack, ktorý mi absolútne nesadol. Keď si pomyslím na tie rockové "vypaľováky" z FlatOut hier alebo štvrtého Burnoutu, koniec koncov aj v predchádzúcich NFS hrách som si vždy po hudobnej stránke našiel niečo pre seba, príde mi to ako zvláštna voľba. Nuž čo, koľko ľudí, toľko chutí a v každej hre predsa nemôžu hrať len Ironi alebo Megadeti :)
Celkovo môžem zhodnotiť Hot Pursuit ako jeden z najvydarenejších dielov série od čias Most Wanted a pre mňa asi najlepší diel v sérii. Namakané autá, naháňačky s políciou, zábavné zbrane, to všetko tvorí dohromady skvelú závodnú hru. Vlastne mi to celé prišlo ako hranie sa s angličákmi. Nikto nerieši čo postavy motivuje k ich konaniu, ide len o to dobre a schuti si zazávodiť.
A keďže ide o môj prvý "závodný komentár", nie je nič lepšie ako začať práve reinkarnáciou známej série (teda subsérie).
Pôvodne som ku HP pristupoval bez nejakých väčších očakávaní. Predsa len, hra kde sa banda zbohatlíkov premáva v luxusných autách a popri tom uniká pred strážcami zákona sa za originálnu označiť určite nedá. A keďže s malými očakávaniami prichádzajú veľké prekvapenia, nasledujúci text sa bude niesť najmä v duchu spokojnosti.
Hra ponúka hranie za obe strany, teda za pretekárov aj ruky zákona. Pôvodne som si myslel, že policajná časť hry bude len akousi "fíčurou", ktorá sa pekne vyníma na krabici a v reále nudným doplnkom ku pretekárskej zložke, ktorú si človek len rýchlo odbije, aby sa mohol okamžite vrhnúť späť do víru závodov. Lenže to by v tom nemohli byť Criterioni. Obe zložky sú si teda absolútne rovnocenné a hra Vás nenúti preferovať tú či onú stranu. Ja osobne som po každom úspešnom závode nasadol do policajného auta a tých, ktorých som sa snažil zo predtým predbehnúť som dostal za mreže. Tým pádom môžem vylúčiť akýkoľvek stereotyp, pretože každá hra bola iná ako tá predchádzajúca.
K tomu celkom dopomáha aj pestrá ponuka herných módov, kde sú klasické preteky tak trochu upozadené na úkor všemožných naháňačiek alebo časoviek.
Najviac som si užíval mód Hot Pursuit a to za obe herné strany. Dalo by sa to označiť za needforspeedovskú obdobu módu Road Rage známeho z Burnoutu.
Naopak najmenej sa mi páčili časovky, pretože zajazdiť ich na zlatú medailu bolo niekedy naozaj náročné.
Čo sa týka technického spracovania, je na vysokej úrovni. Autá sú vymodelované do posledného detailu a aj znejú ako svoje predlohy. Je vidieť, že autori venovali ich tvorbe dostatok času. Ako povedal kedysi istý redaktor v relácii Game Page pri recenzii štvrtého dielu: "grafika je tak fotorealistická, že sa budete báť, aby na Vás tie autá nevyskočili z monitoru", s prižmúrením oka sa to dá povedať aj o Hot Pursuit.
Jediné, čo mi kazilo dojem z inak bezchybnej hry bol oficiálny soundtrack, ktorý mi absolútne nesadol. Keď si pomyslím na tie rockové "vypaľováky" z FlatOut hier alebo štvrtého Burnoutu, koniec koncov aj v predchádzúcich NFS hrách som si vždy po hudobnej stránke našiel niečo pre seba, príde mi to ako zvláštna voľba. Nuž čo, koľko ľudí, toľko chutí a v každej hre predsa nemôžu hrať len Ironi alebo Megadeti :)
Celkovo môžem zhodnotiť Hot Pursuit ako jeden z najvydarenejších dielov série od čias Most Wanted a pre mňa asi najlepší diel v sérii. Namakané autá, naháňačky s políciou, zábavné zbrane, to všetko tvorí dohromady skvelú závodnú hru. Vlastne mi to celé prišlo ako hranie sa s angličákmi. Nikto nerieši čo postavy motivuje k ich konaniu, ide len o to dobre a schuti si zazávodiť.
Pro: policajné naháňačky, zbrane, technické spracovanie
Proti: soundtrack, niektoré časovky